EUPHORIA

Časť šesťdesiata štvrtá- Luka

...

„Nemám čas sa s tebou rozprávať. Odíď, prosím." Povedal som unaveným hlasom Juovi.

„Môžeš urobiť čokoľvek, neodídem." odvetil.

Prečo mi to robí? Saje zo mňa všetku energiu.

„Môžem ti dať čokoľvek. Tvoja kaviareň môže mať všetko načo si ukážeš prstom. Dám ti aj to nemožné."

Čo sa stalo? Nie je tou osobou, ktorú som kedysi poznal. Nie je tá osoba, ktorú som kedysi miloval a vzhliadal k nej.

„Kto si? Čo sa s tebou stalo?"

„Nie si ten chlap, ktorého som kedysi miloval."

Ako keby som sa rozprával s úplne cudzou osobou. Kam sa podeli všetky tie veci, pre ktoré som si ho vážil? Pre ktoré som ho miloval?

„Som ten istý chlap ako predtým, len silnejší a inak zmýšľajúci." Pozrel sa na mňa a usmial sa. Jeho úsmev nebol vôbec úprimný.

„Silnejší? A v čom?" Sklamane som sa na neho pozeral, určite to cítil.

„V tom, že o teba po celý ten čas bojujem. Teraz som sa nevzdal tak ako pred rokmi."

„A čoho si sa pred rokmi vzdal? Len si zbabelo ušiel a už si sa nevrátil!" Cítil som len hnev, nič iné.

„Áno, ušiel som. No robil som to všetko kvôli tebe, pretože som ťa miloval a nechcel som, aby ti niekto ublížil!"

O čom to zase rozpráva?

„Kvôli mne? A kto mi mal akože ublížiť? Jediný, kto mi ublížil, si ty!"

Na jednu stranu som v tom chcel mať už konečne jasno. Prečo to urobil? Kam odišiel? Prečo sa vrátil? Zároveň som mal strach, bál som sa počúvať ho. Akoby som chcel sám seba ochrániť. Nebude ľahšie nevedieť pravdu? Nemyslieť na to a uzavrieť to. Ako to však mám uzavrieť, keď neviem, čo sa stalo?

„Môj otec. Zistil, že sme spolu. Neviem odkiaľ, no teraz je to už úplne jedno. Vyhrážal sa mi."

„Chceš to všetko hodiť na svojho otca? Nie je to smiešne?"

„Nemal som na výber, Luka! Povedal mi, že ti ublíži. Povedal, že ti zo života urobí peklo a vezme ti to, na čom si tak dlho pracoval."

„Prečo si mi to vtedy nepovedal? Myslíš si, že by sme to nevedeli vyriešiť? Myslíš si, že by som sa bál? Každú jednu prekážku sme dovtedy prekonávali spolu. Všetky tie zlé veci, ktoré sa okolo diali, nás vždy len posilnili." Prerušil som ho.

„Bál som sa. Nechcel som, aby sa ťa čo i len dotkol. Preto som bez slova zmizol. Odišiel som s ním za hranice. Nútil ma zapojiť sa do jeho biznisu. Zavalil ma prácou a neustále sa mi vyhrážal. Chcel aby som na teba zabudol a venoval sa len našej firme." Priblížil sa ku mne.

„Snažil som sa nemyslieť na to, ako veľmi to bolí. Neustále som na teba myslel a odmietal všetkých naokolo. Môj otec sa mi stále snažil dohadzovať nejaké falošné ženy bez hrdosti, ktorým sa páčili len naše peniaze. Vyhováral som sa, že ma zaujíma len práca." Jednou rukou držal moju tvár a hladil ma.

Ticho som stál. Nevedel som nájsť žiadnu odpoveď. Nech mal akýkoľvek dôvod, stále som voči nemu cítil hnev. Myslí si, že mi povie pravdu a ja sa s ňou uspokojím? Odpustím mu, vrátime sa k sebe a všetko bude tak ako kedysi?

„Stále som ťa mal vo svojom srdci. Nevedel som ťa prestať milovať. Pri každej možnej príležitosti som si vyčítal, že som odišiel. Postupom času som zanevrel na lásku. Nechcel som si nikoho pustiť blízko k svojmu telu. Vždy si to bol len ty. Nikto iný ťa nemohol nahradiť." Pritiahol si ma k sebe a pevne ma objímal. Po tvári mu stekalo množstvo sĺz.

Vedel som, že ma kedysi miloval. Cítil som to, preto pre mňa všetko bolo ešte bolestivejšie. Prečo ma opustil, keď ma tak miloval? Večne som si kládol túto otázku. Teraz už viem...

„Vrátil som sa, pretože tu máme spolu s mojím otcom biznis. Nechcel aby som išiel s ním. No sľúbil som, že ťa nebudem kontaktovať."

„Ale ako som niečo také mohol splniť? Prechádzal som okolo tvojej kaviarne a videl som ťa. Všetky spomienky sa opäť vynorili. Zo začiatku som sa to snažil ovládať a len prešiel okolo. No potom som nevedel len tak prejsť a nezastaviť sa. Nestáť oproti teba, nedotknúť sa ťa, nepočuť tvoj hlas."

„Neviem, čo chceš odo mňa počuť." V jeho očiach som videl, že to myslí úprimne.

„Chcem aby sme boli znova spolu. Odpusť mi, prosím. Viem, že to nie je ľahké, no nemôžem žiť s pocitom, že ma nenávidíš. Stále ťa milujem a chcem ťa späť. Chcem aby sme to boli opäť len my dvaja." Pozeral som sa na okná kaviarne, za ktorými sa stále mihali ľudia na ulici.

„Aby sme boli opäť spolu? Blázniš? Po tom všetkom sa mám k tebe len tak vrátiť a tváriť sa šťastne?" Premiestnil som svoj pohľad na Ju.

„Vieš, že k sebe patríme. Vždy sme k sebe patrili. S nikým ti nebude tak dobre ako so mnou. Nikto ťa nebude milovať, tak ako ja. Neoklameš ma, že ku mne už nič necítiš." Vyznel tak hrozne zúfalo. Bolo mi ľúto, že človek ku ktorému som kedysi vzhliadal ma zúfalo, bez akejkoľvek hrdosti prosí o niečo také.

„Nemôžem poprieť to, že som ťa kedysi miloval, tak ako ty mňa. Všetko sa ale zmenilo, v mojom živote je niekto, koho opäť neskutočne milujem, niekto kto ma miluje tiež. Nikdy by som ho neopustil a nikdy by som ho nevymenil za teba a za tvoje peniaze."

„Myslíš, že niekto ako on pri tebe ostane a dá ti to, čo chceš?" Cez slzy sa uškrnul.

„Prestaň! Nevidíš, čo robíš? Ničíš dvoch ľudí, ktorým na sebe záleží, ktorí sa milujú a sú šťastní. Nepamätáš si už, aký je to pocit niekoho milovať?" Schytil ma za ruku a pevne ju držal.

„Nechaj ma ísť ďalej, prosím." Snažiac vymaniť sa z jeho stisku som sa snažil udržať svoje slzy, no nedokázal som to.

„Ak ma stále miluješ, nechaj ma prosím byť opäť šťastným. Pusti ma a uvedom si, o čo všetko vo svojom živote prichádzaš tým, čo robíš. Aj ty môžeš byť znova šťastný. Odpútaj sa od minulosti a nechaj ju ísť, spolu so mnou. Prosím!" Silno stisol moju ruku, a potom ju pustil. S plačom som sledoval ako vychádza z prázdnej kaviarne a stráca sa medzi ostatnými ľuďmi.

Cítil som sa slabo, no na druhú stranu som cítilúľavu na mojom srdci. Všetky tie nevyriešené veci, všetky tie spiace spomienky,všetka tá bolesť zmizla. Cítil som, akoby som konečne skončil jednu kapitolusvojho života, ktorej doteraz chýbal koniec. Konečne som ju dopísal.