EUPHORIA

Časť dvadsiata ôsma- Luka

...

Ešte dlho?!

Pozrel som na telefón, schmatol som všetky svoje veci a bežal som dole. Už z diaľky som videl nahnevaný výraz Ani, ktorá sedela a čakala v aute.

„Si horší ako žena. Ako je možné, že ti to tak dlho trvalo?" Volant stláčala tak silno, až som si začínal myslieť, že si namiesto neho predstavuje moju hlavu.

„Prepáč, nevedel som niečo nájsť a hľadanie ma zabavilo na dlhý čas."

„A čo také si hľadal? Zmysel svojho života?" Naštartovala auto a vyrazili sme.

„Môj zmysel života je práve so svojimi rodičmi a plánuje s nimi ostať pár dní."

„Si v pohode? Nie je ti zle?" Pozrela sa na mňa s vydeseným pohľadom.

„O čom to rozprávaš? Nič mi nie je."

„Kedy sa z teba stal taký romantik?" Nadvihla svoje obočie a pokrútila hlavou.

Zasmial som sa a otočil som svoju hlavu smerom k oknu. Sledoval som cestu a hlavou mi prúdilo milión myšlienok. Mal by si sa uvoľniť. Prestaň aspoň na chvíľu premýšľať. Konečne niekam ideš so svojimi priateľmi. Máš si to užiť.

Nespomínam si, kedy naposledy som trávil čas so svojimi priateľmi mimo náš pracovný svet. Zdá sa to ako večnosť. Mal by som naozaj vypnúť a užívať si to.

„Mohol by si mi prosím pomôcť? Kto z nás dvoch je tu chlap?" Ani otvorila dvere na aute a čakala kým vystúpim.

„Vykradla si obchod s alkoholom?" Otvoril som kufor na jej aute.

„A čo ak áno?" So smiechom začala vyberať veci z kufra.

Cítim vôňu mora. Porozhliadnem sa okolo seba. Naposledy som bol pri mori ešte ako dieťa. Odvtedy som si nenašiel čas na niečo také. Vyzerá to tu naozaj úžasne. Teším sa, keď sa doslova hodím do vody.

„Mal by to byť tento dom. Dúfam." Ani zastala pred plážovým domom a porozhliadla sa.

Celý čas som ju nasledoval. Zveril som jej do rúk môj život, ak nás zaviedla niekam úplne inam tak...

„Pozrime sa, kto dorazil!" Uvidel som našich priateľov, ktorí nás už očakávali.

„Super chlapci, objímať sa môžete aj neskôr. Potrebujem pomoc s alkoholom." Ani po mne hodila svoje veci a vybrala sa späť k autu.

...

„Nemali by sme sa trochu krotiť? Ešte nie je ani päť hodín, vonku to vyzerá ako v pekle a rád by som si ešte zaplával. Nechcem umrieť opitý v mori. Som na to ešte príliš mladý." Pozrel som sa na stôl, ktorý bol plný alkoholu a jedla.

Všetky pohľady sa preniesli na mňa. Pochopil som, že mám byť radšej ticho. Vstal som od stola a vybral som sa do izby. Toto teplo ma naozaj zabíja. Mal by som sa prezliecť. Alebo najlepšie vyzliecť. Sadol som si na zem vedľa postele a pozeral som do telefónu. Mal som nutkanie zavolať Keenanovi, no niečo ma zastavilo. Nechaj ho na chvíľu vydýchnuť.

Vypol som svoj mobil a hodil ho do tašky. Vrátil som sa ku ostatným a bavil sa s nimi.

„Poďme na pláž. Nechcem sedieť celý večer vo vnútri." Zamračila sa Ani. Zobrala si svoj pohárik a odišla von.

Vzali sme všetok alkohol a jedlo a presunuli sme sa na pláž. Vyzliekol som svoje biele tričko a namieril som si to do vody. Toto je presne to, čo som potreboval. Položil som svoje telo na hladinu vody a nechal som sa unášať vlnami. Bolo to také uvoľňujúce. Cítil som sa tak ľahko, nič ma v tú chvíľu neťažilo, nad ničím som nepremýšľal. Vytrhol ma ženský krik.