EUPHORIA

Časť tridsiata druhá-Leif/Keenan

...

Leif

Pozriem na chlapca ktorého meno som zabudol hneď, ako mi ho povedal. To, že si nerozumiete s ľuďmi sa vám najlepšie overí, keď sa s nimi pokúsite nadviazať kontakt. Doteraz som všetok svoj voľný čas trávil s Keenanom. S ním nebolo nikdy ťažké viesť konverzáciu. Pri ňom bolo ťažké ostať ticho.

Chcel by som sa vypariť. Nepadnúť do tejto situácie.

Vstúpi do triedy. Kráča k nášmu obvyklému miestu, ale ja tam nie som. Takto z diaľky mám možnosť dokonale vidieť jeho prekvapený výraz. Ihneď sa začne obzerať po miestnosti. Zbadá ma, keď do triedy vojde učiteľ, preto si bez slova sadne, no otočí sa na mňa s nadvihnutým obočím.

Viem, že teraz ubližujem nám obom. Svoju chybu si plne uvedomujem. Avšak potrebujem pauzu.

Všetko, čo sa momentálne deje mi nerobí dobre, ubližuje mi to. Potrebujem pauzu od tej bolesti. Potrebujem pauzu od Keenana.

Pri jeho povahe si nie som istý, ako dlho mi vydrží držať si o od seba. Vždy musí všetko riešiť. Nerád ostáva v konfliktoch a nevysvetlených veciach. Ja som úplný opak.

Chcem si svoje veci nechať pre seba.

Hneď ako zazvoní na prestávku, schmatnem tašku a vyparím sa. Snažím sa byť tieňom. Vždy som sa o to snažil. Chcel som sa stať neviditeľný, aby ľudia nemali šancu do mňa strkať. Ale pri Keenanovi to bolo ťažké. Chcel som byť jeho svetlo. Chcel som žiariť.

Chcel som byť viditeľný.

Aj keď mám pár hodín ešte pred sebou, opustím budovu školy.

Vykročím smerom k internátu s cieľom hodiť sa do postele a celý deň prespať, ale rozmyslím si to. Ak Keenan zistí, že som odišiel zo školy, čo zistí, bude ma hľadať.

Zvrtnem sa na mieste, do uší si nasadím slúchadlá, pustím si hudbu, ktorá najviac vystihuje to, ako sa posledné dni cítim a vykročím za novým cieľom.

...

Potlačím ťažké dvere a vkročím do obrovskej budovy. Všetkým, hlavne pani za veľkým pultom sa potichu pozdravím a vykročím k zvyčajnému miestu. Z regálu s mojím obľúbeným žánrom komiksov vytiahnem nejaký, ktorý som ešte nečítal.

Usmejem sa len tak pre seba a skryjem sa pred svetom na svoje obľúbené miesto, kde viem, že ma nikto nenájde.

Teraz chcem žiť život niekoho, kto zachraňuje svet, je dokonalý a všetci ho milujú.

Chcem odísť ďaleko od reality v ktorej mám zlomené srdce a cítim sa tak mizerne.

Aspoň na chvíľu chcem zabudnúť na všetku bolesť, čo cítim.

...

Keenan

Vyskočím zo stoličky hneď ako zazvoní.

„Kam šiel ten, čo tu sedel?" Prehovorím na chlapca. Je to prvýkrát, čo s ním hovorím a už vôbec nerozumiem, čo malo znamenať to, že pri ňom Leif sedel.

„Odišiel." Jednoducho odpovedal a ukázal smerom k dverám.

Bez poďakovania či pozdravu som vyrazil smerom na chodbu, ktorá bola preplnená všemožnými študentami rôznych ročníkov, ale ten, ktorého momentálne hľadá nebol nikde.

Čo sa to deje?

Poberiem sa dlhou chodbou do triedy, kde mám ešte jednu spoločnú hodinu s Leifom s cieľom nie sa niečo naučiť, ale dostať z neho, čo sa s ním deje.

Musím sa zhlboka nadýchnuť, keď uvidím, že lavica vedľa tej mojej je opäť prázdna. Znova sa poobzerám po triede či nesedí pri niekom inom, ale tentokrát tu naozaj nie je.

Zničím ho.

Je môj najlepší kamarát tak dlho a stále nevie, ako zle sa cítim, keď viem, že sa niečo deje, ale druhá strana to nechce riešiť. Neznášam nemať veci s inými nevyriešené.

Prečo nepríde, nedá mi facku a nevykričí mi do tváre, čo ho serie?

Celý čas iba pozerám na profesora, ktorý otvára ústa, dôležito niečo vysvetľuje, ale ja nič nepočujem. Vidím iba, ako hýbe ústami. Moje myšlienky sú úplne niekde inde.

Musím ho nájsť a porozprávať sa s ním. Ale kedy?

Prečo s týmto nezmyselným správaním začal teraz, keď mám dni tak naplnené a som rád, že sa aspoň večer idem domov vyspať?

Prisahám, tentokrát to bude on, čo mi bude platiť viacchodové menu.

Teš sa Leif, keď ťa chytím pod ruky. Prídeš o všetky peniaze a svoj obľúbený alkohol budeš musieť kradnúť mamke ako za starých čias....