EUPHORIA

Časť päťdesiata piata - Luka

...

Poď dole, čakám ťa.

Naťukal som nervózne na svojom telefóne.

Sedel som v aute a klepkal prstami po volante. Okná auta boli úplne stiahnuté. Sálal cez ne teplý vzduch, ktorý sa miestami striedal s jemným vánok.

„Čo sa deje, prečo si tu?"

„Nepýtaj sa a nastúp."

„Toto vyzerá podozrivo."

„Prestaň a nastúp už, prosím."

Žena, ktorá sa práve posadila vedľa mňa, mi musí dať jednu zo svojich drahocenných rád. Nie som si istý, čo mám robiť. Na jednu stranu chcem, no na druhú vôbec nie.

Cesta bola skoro prázdna. Zabočil som doprava.

„Ideš ma zabiť alebo čo?" Ani vypleštila oči.

„Viem, že táto cesta vyzerá trochu strašidelne, no neboj sa." Pousmial som sa.

Zastavil som a ostal sedieť v aute. Ani sa z okna auta porozhliadla a odopla si svoj pás.

„Už to nie je také strašidelné aké to bolo predtým." Zasmiala sa.

„Ju sa vrátil." Vyhŕkol som zo seba.

„Ha?!" Úsmev na jej tvári v momente zmizol.

„Čože? Kedy? Videl si ho?"

Vydýchol som si a odopol svoj pás. Otočil som svoju hlavu smerom k Ani.

„Bol u mňa v kaviarni. Pred pár dňami, keď som sa už konečne odhodlal ísť do práce. Zrazu sa objavil."

Stratila slová a pozerala do blba. Sedeli sme ako dvaja idioti, ktorí si nemajú čo povedať, len pozerajú pred seba.

Vietor začal fúkať a vzduch sa o niečo ochladil.

„Chcel od teba niečo? Povedal ti niečo? Vysvetlil ti to?"

„V podstate neviem nič. Nepovedal mi žiadny dôvod, no ani som ho vtedy počúvať nechcel. Rozprával len o tom, že som mu celý ten čas chýbal, že ma stále miluje a chce aby sme boli opäť spolu."

„Ha, opäť spolu? Čo si o sebe myslí? Že si nejaký chudák a máš za potrebu sa vrátiť k niekomu ako je on?"

„Tiež som mu to povedal. Najhoršie na tom celom je, že nás videl Keenan. Videl ako ma objíma a drží moju ruku. Bol to moment, ktorý netrval dlho a ani nič neznamenal, no Keenan si to vysvetlil inak. Najmä kvôli tomu, že som ho ignoroval."

„Takže ste spolu už boli? Čo si mu povedal?"

„Vyspali sme sa spolu a všetko som mu vysvetlil."

„Jasné, je v tvojej zásobe aj historka, kedy ste sa spolu vy dvaja nevyspali?" Pokrútila hlavou a následne sa uškrnula.

„Nemôžem za to, že tvoj sexuálny život je na bode mrazu a nikam nesmeruje." Venoval som jej sarkastický úsmev.

„Ty jeden odporný barista! Odkiaľ vieš, že nikoho nemám, hm? Sleduješ ma alebo čo?" Silno ma štuchla do pleca.

„Keby nejaký máš, nie si taká agresívna." Zasmial som sa, na čo som vzápätí dostal ranu do pleca. Len ma to utvrdilo v tom, že mám pravdu.

„Neviem, čo mám robiť. Povedal som Ju, že ho už nikdy nechcem vidieť. Chcem, ale aj nechcem vedieť, prečo vtedy zmizol. Nič, čo povie, nezmení môj vzťah s Keenanom, no bojím sa pravdy." Šúchal som si svoje plece, ktoré ma ešte stále bolelo.

„Verím, že to nie je jednoduché. Najmä po takom dlhom čase a nevedomosti, v akej ťa vtedy nechal. Na tvojom mieste by som to chcela vedieť, no potrebovala by som na to čas. Je ťažké sa niekomu takému pozrieť opäť do očí."

„Niečo mi hovor. Keby si ho len videla. Zmenil sa. Pôsobí tak chladne a povrchne, úplný opak ako kedysi. Jediné, čo k nemu prechovávam, je ľútosť."

Slnko zašlo za husté a tmavé oblaky, ktoré sem privial vietor. Asi je čas sa vrátiť.

...

„Odkiaľ ideš, keď si prechádzal okolo mojej školy?" Keenan zatvoril dvere na aute a hneď na to sa rozpršalo ešte viac.

„Bol som s Ani. Aký si mal deň?" Usmial som sa na neho popri šoférovaní.

„Ušlo to. No som tak hladný, že už ani nevidím."

„Tiež by som si niečo dal, niekam by sme mali skočiť." Prikývol hlavou.

Zaparkoval som pred reštauráciou a dážď stále neprestával.

„Mali by sme rýchlo prebehnúť, nemám dáždnik."

Dážď bol vcelku chladný, no pri posledných horúcich dňoch bol priam vykúpením.

Usadili sme sa a objednali si jedlo. Keenan je dnes akýsi tichý.

„Čo vlastne chcela Ani? Nakupovať?" Pousmial sa.

„Vlastne, nechcela nič. Tentokrát som to bol ja. Hovoril som jej, čo sa stalo. To, že sa vrátil môj ex a všetko okolo toho." Keenan stíchol a zatajil sa.

Bol ticho už príliš dlho, nezdá sa mi to.

„Deje sa niečo? Prečo si tak ticho? Povedz mi, prosím." Pohladil som jeho ruku, ktorú mal položenú na stole.

„Chcem sa ťa na niečo opýtať, no bojím sa. Nechcem aby sme sa kvôli tomu hádali. Stačilo mi to, čo sa stalo nedávno." Odpil z pohára.

„Nemáme dôvod sa hádať, smelo sa pýtaj."

„Čo máš v pláne ďalej robiť? Myslím ohľadne tvojho bývalého. Vieš, že sa o tom môžeš rozprávať aj so mnou. Nemusíš to rozoberať len s Ani. Tiež ti chcem pomôcť."

Takže toto ho trápi. Čakal som, že príde moment, kedy sa na to opýta. Tiež by som sa na jeho mieste pýtal. Človek je zvedavý a chce mať vo všetkom jasno.

„Pýtal som sa Ani preto, pretože ho tiež pozná. Navyše ťa tým nechcem stále zaťažovať. Nemyslím si, že je pre niekoho príjemné riešiť v súčasnom vzťahu ten minulý. Neviem, čo chcem robiť, no keď na niečo prídem, sľubujem, že ti to hneď poviem." Usmial som sa.

Mám chuť ho v tento moment objať. Nechcel by som byť na jeho mieste. Keď sa objaví partner z minulosti, nikto sa zrejme necíti isto. Tiež by som žiarlil a bláznil keby sa objaví niekto z Keenanovej minulosti. Stačil mi Leif, a to ani nikdy neboli spolu.

Vyzerá však, že sa mu trochu uľavilo. Mal by som zapracovať na našom vzťahu. Chcem aby cítil, že ho naozaj milujem a chcem s ním byť. Nechcem, aby sa odo mňa ešte niekedy vzdialil. Nechcem aby sa cítil neisto.