EUPHORIA

Časť päťdesiata prvá- Keenan

...

Vyčerpane vstanem z postele. Nemám najmenšiu chuť odtiahnuť závesy a privítať ďalší slnečný deň. Z diaľky pozriem na veľké zrkadlo v rohu izby. Mojím plánom je okolo neho len prejsť a nevenovať ani kúsok pozornosti môjmu odrazu.

Avšak to v akom otrasnom stave sa nachádzam, ma prinúti zastaviť pri ňom a pozrieť sa na seba.

Vyzerá takto otrasne aj Luka? Tiež mu je zle pri pohľade na seba vždy, keď prechádza okolo zrkadla?

Ani jeho telo nepocítilo oddych a spánok už niekoľko dní?

Nemyslím si.

On má teraz inú prácu.

Ešte raz pozriem na odraz v zrkadle. Rozťahané a smradľavé veci, strapaté vlasy, opuchnuté oči a unavené telo.

Pokrútim hlavou nad tým, kde som sa to dostal a odídem od zrkadla.

Zídem dole schodmi rovno do kuchyne, kde si to automaticky namierim do chladničky a do rúk schmatnem fľašu studenej minerálky.

„Povieš mi už čo sa stalo? Alebo mi ostáva sa iba pozerať na svojho utrápeného syna a hádať čo sa asi mohlo stať?" Pozriem na matku, ktorá vyzerá veľmi dobre na rozdiel odo mňa. Aj keď práve teraz vyzerá asi každý lepšie než ja.

„Mami, potrebujem si iba oddýchnuť, preto som prišiel sem. Ale odkedy som prišiel, iba vyzvedáš. Potrebujem byť sám." Potreboval by som sa niekomu vyrozprávať, mám toho v hlave tak veľa, ale nie som si istý, či by ma vedela pochopiť. Neviem ako by sa na mňa potom pozerala. Zatiaľ mi preto stačí ak mi dá priestor na to, aby som bol sám a prišiel na to, čo by som mal ďalej robiť.

„Mal by si aspoň zavolať Leifovi."

„Mami!"

Pri spomienke jeho mena mi je ešte horšie. Leif je ďalší problém, ktorý musím vyriešiť.

Odídem z kuchyne a zamierim si to na zadný dvor. Bosými nohami kráčam po zarosenej tráve až sa nakoniec hodím do trávy, zatvorím oči a nechám slnko hriať mi na tvár.

Viem, že som to posral. Uvedomujem si to, ale naozaj som to pokašľal tak, že si hneď na to našiel náhradu?

Je pravdou, že ten chlap vyzeral lepšie ako ja, dokonca bol ohľadom ich dvoch viac odhodlanejší.

Nemyslím si však, že jeho láska k Lukovi je tak silná ako tá moja. Dúfam v to.

Prečo mi to spravil? Pomsta? Štrajk?

Chce mi ublížiť? Ak áno, podarilo sa mu to.

Stále to mám pred očami, vždy, keď ich zatvorím mám ten deň pred očami.

V ten deň som nabral gule na to, aby som sa mu postavil tvárou v tvár. Chcel som sa ospravedlniť, keby to bolo nutné kľakol by som na kolená, aby som náš vzťah zachránil.

Namiesto toho sa mi naskytol pohľad na chlapa, ktorého milujem, ako sa objíma s iným. Nevyzeral unavený ani ubolený z toho, čo sa medzi nami stalo.

Zatiaľ čo ja som mu volal, písal správy a snažil sa napraviť to, čo som pokazil, on riešil niečo iné. Alebo niekoho iného, aby som bol viac presný.

Cítim ako mi po tvári stekajú slzy. Nechám im voľný priestor.

Som unavený zo všetkej tejto bolesti.

Som psychicky vyčerpaný.

„Keenan, mal by si aspoň niečo zjesť. Naozaj sa o teba bojím. Kriste, si môj syn. Je to príšerný pohľad vidieť ťa takto." Jej zúfalý hlas mi vôbec nepomáha. Bolí ma to ešte viac, pretože viem ako jej musím ubližovať.

„Nemôžeš mi to povedať? Som tvoja matka preboha!"

Nadýchnem sa.

„Len mi daj čas, áno? Prosím. Keď si dám všetko dokopy, keď dám seba dokopy a budem pripravený, sám prídem a všetko ti poviem. Jediné, čo momentálne potrebujem, je byť preč zo sveta, v ktorom som doteraz žil." Už smrká aj ona.

Musíme vyzerať komicky pre okolitý svet. Ja vyvalený na tráve s uplakanou tvárou a moja matka, ktorá nado mnou stojí tak blízko až na mňa tieni, tiež fňukajúca nad mojim telom.

Čistá dráma.

Počujem jej vzďaľujúce sa kroky. Nadýchnem sa, zotriem si z tváre slzy, ktoré mi ešte na tvári nestihli zaschnúť a posadím sa do tureckého sedu. Z vrecka teplákov vytiahnem telefón. Pri pohľade na tapetu zacítim bolesť v srdci, musím sa zhlboka nadýchnuť.

Žiadna správa ani zmeškaný hovor.

Je toto koniec? Čo to znamená?

Takto veľmi bolí strata lásky? Naozaj som prišiel o človeka, ktorého tak milujem?

Tak hrozne potrebujem odpovede, ale bojím sa ich získať.

Mám strach, že by som potom už neuniesol všetku tú bolesť, ktorú v sebe nosím.

Bojím sa, že by ma odpovede mohli zničiť.