EUPHORIA

Časť tridsiata tretia- Luka

...

„Luka! Musíš mi pomôcť." Zodvihol som svoj telefón, ktorý mi už niekoľko minút vyzváňal.

„Ani, som v práci. Čo potrebuješ?"

„Rýchlo, prosím." Povedala len miesto, kam mám prísť a zložila.

Čo sa zase deje? Horí alebo čo?

„Nechávam to tu na vás, potrebujem niekam ísť." Doslova som zo seba strhol zásteru a pobral som sa ku svojmu auto. Zabijem ju, ak to nebude nič dôležité.

Zaparkoval som pred nákupným centrom. Prečo sa chcela stretnúť práve tu? Aniyaah, neviem, čo máš v úmysle, no modli sa nech je to niečo dôležité.

Niekto zaklopal na okno môjho auta. Obrátil som zrak smerom ku oknu. Vystúpil som z auta a podišiel som ku osobe, ktorá stála a zízala na mňa.

„Čo ti zase je? Prečo si nervózny?"

„Ani, pracoval som. Vyrušila si ma, nepovedala si mi vôbec o čo ide, len si ma hnala, aby som sem prišiel. Hádaj, prečo som nervózny." Pretočil som očami a pokrútil hlavou.

„Kriste pane, Luka. Skús sa niekedy trochu uvoľniť. Máš ľudí, ktorí teraz pracujú za teba, v čom je teda problém? Je to tvoja kaviareň, môžeš odísť kedy chceš." Potľapkala ma po pleci s úsmevom.

„Keby bol môj prístup ku práci stále takýto, neviem či by moja kaviareň prežila. Fajn, neriešme to ďalej. Čo tu vlastne robím?"

Ani sa nadýchla, no ostala ticho, len sa na mňa milo usmievala.

„Ideš so mnou nakupovať. Som žena, neunesiem predsa všetky tašky sama." Jej krivý úsmev naznačoval, že presne vie, ako budem reagovať.

„Zavolala si ma sem len kvôli tomu, aby som s tebou nakupoval? Robíš si zo mňa srandu?" V duchu som sa upokojoval. Je to predsa Ani, mal by si ju brať s rezervou.

Chodil som za ňou po nákupnom centre ako stratené šteňa. Tackal som sa a trpel. Nebaví ma sa celý deň prechádzať po obchodoch a odpovedať stále dookola: „Áno, vyzeráš v tom dobre." alebo „Preboha, vyzleč to zo seba, nemôžem sa na teba ďalej pozerať."

Som rád, že som vo vzťahu s chlapom a nie so ženou, ktorej nerobí problém celý deň chodiť a nakupovať.

„Prestaň sa tak tváriť. Chceš mi povedať, že nechodíš vôbec nakupovať? Tiež si len človek. A tvoje sexy košieľky sa určite nekupujú samé." Strčila mi do rúk dve tašky.

„Samozrejme, že chodím. No vtedy, keď niečo naozaj potrebujem. Kúpim si to, čo potrebujem a idem domov. Netrávim nakupovaním celé dni."

„Nechápem, ako s tebou Keenan môže chodiť." Mykla plecom a ukázala prstom na ďalší obchod, ktorý bol oproti nám.

Musela ma zatiahnuť práve do obchodu s dámskou spodnou bielizňou?

Sadol som si a čakal som, kým sa pre niečo rozhodne.

Zavolala ma. Podišiel som ku nej bez známok života. Pozerala pred seba bez slova a rozhodovala sa.

„Možno Vám pomôže sa rozhodnúť Váš priateľ." Usmiala sa na mňa obsluha v obchode. Bola to staršia a nižšia žena s veľmi milým úsmevom. Nemal som to srdce jej povedať, že táto príšera rozhodne nie je moja priateľka.

„Tento priateľ má rád mužské zadky, nie tie ženské. No pomôcť mi môžeš, Luka." Odvrkla a zasmiala sa. Videl som milej pani na očiach, že sa cíti naozaj trápne. Bez slov od nás odišla.

„Bolo to nutné? Pozri ako si ju odohnala. A mimochodom, vezmi si tie čierne, idú k tebe."

„Myslíš, že v nich mám dobrý zadok?" Ani vyšla z kabínky a pretŕčala sa.

„Nie, ale myslím si, že Keenan by v nich určite dobrý zadok mal." Odvetil som sebavedomo.

„No jasné, kto sa predsa môže vyrovnať Peknej tváričke, však?" Zasmial som sa a porozhliadol sa.

Ženské oči neďaleko mňa ma sledovali a nespustili zo mňa pohľad. Neviem kto to je, nepoznám ju. Krivo som sa pousmial. Prišlo mi trápne ako intenzívne na mňa pozerala. Zvuk klopkajúcich opätkov sa približoval čoraz bližšie.

„Si tu so svojou priateľkou?" Posadila sa vedľa mňa.

„Nie." Odvrkol som.

„Takže si sám?" Položila ruku na moje stehno a usmiala sa.

„Daj si odchod. Keby si mladý chlapec na vysokej škole s pekným zadkom, možno by tento chlap o teba aj zakopol." Ani stojac pri mne zachránila situáciu.

Myslím, že nás tá mladá žena práve v myšlienkach preklína. Znechutene sa pozrela na Ani a odišla.

„Prečo si jej nič nepovedal?"

„Chcel som ju odmietnuť milým spôsobom, no predbehla si ma." Uškrnul som sa a vybral sa spolu s Ani k pokladni.

„Naozaj neviem, čo by si bezo mňa robil. Asi by ťa nejaká žena zneužila. Si slabá korisť."

„Pozri sa na mňa, vyzerám, že by som sa nechal zneužiť nejakou ženou?" Vypol som svoju hruď a zdvihol som obočie.

...

Vyšiel som zo sprchy a hodil som sa rovno do postele. Nakupovanie s Ani je veľmi vyčerpávajúca činnosť. Povedal by som, že dokonca viac než práca v kaviarni.

Na mobile mi cinkla správa.

K: Už si doma?

L: Práve som si ľahol do postele.

K: Čo sa stalo Ani?

L: Nič, využila ma ako otroka na nakupovanie.

K: Aspoň vie, ako si získať tvoju pozornosť. Kedy pôjdeme nakupovať my dvaja?

L: Prosím... Toto nakupovanie mi bohato stačilo. Nezabudni, že spolu ideme do kina. To ti zatiaľ musí stačiť.

K: Jasné, že mi to stačí. Konečne spolu niekam ideme. Posledné dni mi v škole išla vybuchnúť hlava. Do toho ten Leif... Neviem, čo sa mu stalo.

L: Čo s ním?

K: Cítim, že sa mi vyhýba. Trvá to už niekoľko dní, akoby sa predo mnou skrýval. No možno sa mi to len zdá.

L: Netráp sa a nemysli na to. Určite sa ti to len zdá.

Zajtra o piatej, buď prichystaný. Teším sa na teba. Dobrú noc.

K: Máš pravdu. Dobrú noc.