EUPHORIA

Časť päťdesiata štvrtá- Ju

...

Na živote človeka, ktorý lusknutím prsta môže mať všetko, nie je najhoršie to, že reálne všetko môže mať a tým sa stáva zbohatlíkom.

Tak ako na bohatom decku nie je najhoršie to, že mu jeho rodičia dajú všetko, pretože on ako niekto, kto si to dovoliť môže, všetko mať musí.

Ľudia nami ohŕdajú, ale nikdy im nedošlo, že na bohatstve nie je nič dobré, ani na tom, že človek z takej rodiny pochádza. Vidia len to, čo si môžem ja alebo moja rodina dovoliť.

Avšak, otvoril niekto z nich dvere a nakukol čo je v miestnosti?

Samozrejme, že nie. Oni si radšej len domyslia, čo tam je. Nikto, ale nevie, čo sa tam naozaj skrýva.

Od môjho ranného detstva si musím dávať pozor na to s kým sa priatelím. Mnohí radi využívajú možnosť mať za priateľov ľudí, čo si môžu veľa dovoliť. Neznášal som práve ich.

Prilepia sa na vás ako kliešte až kým sa nenasýtia a potom vypadnú z vášho života a nechajú za sebou iba ranu. Akoby sme neboli ľudia, ktorí tiež cítia.

Ďalšou nevýhodou je závisť, ktorú som voči mojim rovesníkom pociťoval. Krásne poobedie strávené s kamarátmi hraním naháňačiek či skrývačiek zatiaľ, čo ja som vystretý musel sedieť vedľa otca a poslušne počúvať všetky prednášky o mojej budúcnosti.

Všetko som mal dopredu napísané. Nikdy som si svoj príbeh nemohol písať sám.

Najviac to bolelo v čase, kedy som sa prvýkrát zamiloval.

Bol som ešte decko, ktoré sa objavovalo. Moja rodina mala pre mňa nachystané do budúcna krásne dievčatá svojich známych, ale ja som mal oči pre toho jedného chlapca s orieškovými očami. Páčil sa mi.

Ako som spomínal, môj život píše niekto iný.

A tak po tom, ako som hlúpo prišiel za mojím otcom a povedal mu, že sa mi páči chlapec z našej školy, už som na druhý deň do školy nešiel.

Bol som vtedy hlupák.

Nevedel som, že som až príliš úprimný o niečom, čo rodičia nevedia tak ľahko vstrebať. Dospieval som, bol som úprimný o tom, ako to cítim.

Rodičia si mysleli, že to prestupom na inú školu vyriešia, ale niečo také vyriešiť nejde.

Je to vo mne, nie v škole, alebo v tom chlapcovi.

A tak som trpel rozhodnutiami mojej rodiny celý život.

Keď som dospel, vedel som, čo mojej rodine povedať a čo nie.

Avšak ďalšou nevýhodou byť dieťaťom bohatých rodičov je, že pred nimi nikdy nič neutajíte.

A tak som mal vzťah s chlapom. Miloval som ho ako nikoho predtým. Dal by som za neho svoj život.

Vlastne som aj dal.

Za záchranu jeho budúcnosti som sa vzdal lásky a svojej poslednej voľnosti. Stal som sa chladným a oddaným otrokom môjho otca.

Zo dňa na deň som stratil zmysel a stal sa bábkou bez života. Robil som, ako mi povedali.