EUPHORIA

Časť šesťdesiata šiesta- Leif/Ju

...

Leif

Prechádzal som okolo kaviarne, z ktorej nahnevane vyšiel Ju. Utieral si slzy a ponáhľal sa. Naše pohľady sa na moment stretli. Otvoril som dvere a vstúpil som dnu. Luka stál pri bare ako bez duše.

„Nechcem vyzvedať, no videl som Ju ako odtiaľto vychádzal. Asi mám pravdu, keď poviem, že ste sa pohádali, však?" Aj keby mi nič nepovie, všetko si domyslím. Nie som až taký hlúpy.

„Nechcem sa o tom teraz baviť. Potrebujem sa dať dokopy a pracovať." Čakal som to.

„Mal by si to aspoň prebrať s Keenanom."

„Viem, čo mám robiť. Je to predsa môj vzťah." Pokrútil hlavou a prešiel za bar.

„Nemyslel som to tak. Chcel som tým povedať, že by si sa mal niekomu vyrozprávať a Keenan je najvhodnejšia osoba." Odignoroval ma a odišiel do skladu.

Povzdychol som si a opustil kaviareň. Túlal som sa mestom a premýšľal. Prečo sa Ju stále snaží? Nemá to význam. Sám som to pochopil. Keenan miluje Luku a Luka miluje Keenana. Bodka. Nikto z nás to už zrejme nezmení. A čo vlastne čaká? Je to predsa jeho ex. Väčšina ľudí svojich ex priam neznáša.

Neviem, čo bolo dôvodom ich rozchodu, no Keenan mi spomínal, že sa Ju vrátil po niekoľkých rokoch akoby sa nič nestalo. Nie je to týždeň alebo mesiac, sú to roky. Je to dosť dlhý čas na to, aby sa z toho človek dostal. No Ju pôsobí presne opačne.

Zastal som na parkovisku pred supermarketom a vytiahol som z vrecka svoj telefón. Chytil som sa za svoje brucho, v ktorom mi škvŕkalo o sto šesť. Vtom som ho uvidel.

Nechcem sa do toho starať, no moja zvedavosť ma núti premýšľať a pýtať sa. Navyše, nechcem aby Keenanovi ublížil aj on.

„Prečo ich nenecháš tak?" Nasadol som do čierneho auta.

...

Ju

„Ha? Čo má toto znamenať?!"

„Mal by si to vzdať a nechať Luku tak. Stále si myslíš, že to má význam?"

„Prečo sa staráš do niečoho, čo sa ťa netýka?"

„Pretože viem ako sa cítiš!" Leif zvýšil svoj hlas.

„Čo ty o tom môžeš vedieť!" Zase ma len vytáča.

„Miloval som Keenana tak dlhý čas. Tak dlhý, až si našiel Luku a ja som premrhal svoju šancu, pretože som bol zbabelý a nič som mu nepovedal!" Ani sa snáď nenadýchol a hneď pokračoval ďalej.

„Neskutočne to bolelo, no časom som pochopil, že nemá význam niekoho nenávidieť. Brániť niekomu v láske a stále len bezvýznamne dúfať, že niečo, čo je nemožné sa stane reálnym. Musím to brať tak, ako to je. Keenan a Luka sú spolu a sú šťastní. A my dvaja to nezmeníme. Tak sa láskavo uvedom a nechaj ich tak. Ubližuješ tým aj sebe."

„Ideš mi tu teraz dávať kázne? Miloval som Luku najviac na svete, no môj otec to všetko pokazil, pretože ma neznáša. Neznáša ľudí ako som ja. Opustil som ho, pretože som nemal na výber. Doteraz si to vyčítam a neviem si to odpustiť. Vôbec o tom nič nevieš, prestaň sa do mňa starať."

„Možno nie som skúsený ako ty. Možno som toho nezažil toľko čo ty, no aspoň nechávam ostatných ľudí žiť svoj život. Mal by si to skúsiť tiež, inak ostaneš naveky sám!" Mám toho dosť.

„Vypadni z môjho auta." Namieril som prstom na dvere.

Leif vystúpil a stál pri aute pozerajúc sa na mňa cez okno.

„A mimochodom, bol by som rád, keby držíš hubu o tom, čo sa medzi nami stalo." Stiahol som okno a povedal predtým, než som odišiel.

Zbavím sa vôbec niekedy tohto chlapca?