EUPHORIA

Časť štyridsiata prvá- Luka

...

Stojím pred dverami, ktoré sa len pred malou chvíľou zatvorili. Naozaj ma nechal samého?

„Nebuď ako dieťa, zajtra ma tu máš na krku opäť."

Viem, že nemôžme byť každú minútu spolu, no najradšej by som bol, keby ho mám na krku stále. Zvykol som si na jeho prítomnosť, na jeho dotyky, na jeho hlas.

Má moju dôveru. Jediný, kto mi zakaždým do hlavy vženie pochybnosti je Leif. Začínam si na neho zvykať, no nie je to človek, ktorému by som dôveroval. Obaja vieme svoje. Jediný Keenan netuší vôbec nič.

Natiahol som sa po vôňu, ktorú pre mňa nedávno vybral Keenan. Tvrdí, že táto vôňa ma presne vystihuje. Posledný pohľad do zrkadla predtým, než odídem.

Prechádzam mestom a strácam sa medzi ostatnými ľuďmi. Slnko zapadá a vonku sa začína stmievať. V mojom živote práve svieti obrovský nápis, ku ktorému smerujem. Zastanem pred barom. Sledujem dvoch mladých ľudí, ktorí sa hádajú. Vyzerajú ako pár.

Pri niektorých momentoch si uvedomím, aké mám šťastie. Možno by som klamal, keby poviem, že sa s Keenanom nehádame. Samozrejme, že sú momenty, kedy sa doťahujeme. Nie sú to však nikdy dôvody, pri ktorých by som o nás dvoch pochyboval.

Vstúpim do baru a cítim na sebe pohľady ľudí. Namierim si to k baru. Pozerajúc na svoje hodinky sa usadím na barovú stoličku a položím pred seba svoj telefón. Moja noha sa však nevie upokojiť.

„No super. Mám sa pripraviť na tvoje výlevy žiarlivosti?"

„Hm?"

„Pokiaľ tou nohou budeš triasť ešte viac, môžeš sa s ňou rozlúčiť." Ani si ma premerala jej zvyčajným súdiacim pohľadom.

„Prosím ťa, hovoríš to, akoby som ti každý deň volal a sťažoval sa ti."

„No to by mi ešte chýbalo. Každopádne, čo by si dnes pán Luka dal?"

„Whisky, poprosím." Žmurkol som.

Naozaj pôsobím tak nervózne? Nie že by som nemal obavy, no nie je to také zlé.

„Takže, čo sa stalo medzi tebou a Peknou tváričkou?" Podávajúc pohár whisky sa zvedavo opýtala a naklonila sa ku mne.

„Tváriš sa, že ťa nebaví ma počúvať, no vždy chceš všetko vedieť a si zvedavá ako malé dieťa." Fúkol som do jej tváre tak silno, až ju zakryli modré vlasy, ktorých má tak veľa.

„Nezabudni, v koho bare práve sedíš. Môže sa stať, že tu o minútu už sedieť nebudeš, ty jeden žiarlivý barista." Upravila si svoje vlasy a nenávistne na mňa pozrela. Jej pohľad sa však o pár sekúnd zmenil.

„Povieš mi už konečne, čo sa stalo?" Pousmial som sa. Vždy bude zvedavá ako malé dieťa.

„Keenan išiel s jeho kamarátmi stanovať." Začal som sa hrať s prázdnym pohárom.

„Preboha, ako si to mohol ten chlapec dovoliť? Ísť von s jeho kamarátmi? Si v poriadku, Luka?"

„Viac ironická si nemohla byť? Nepovedal som, že s tým mám problém. No keď si pomyslím, že je tam aj Leif. Určite tam bude aj alkohol. Čo ak sa Keenan opije a Leif to využije?"

„Očividne s tým problém máš. Nechaj toho chlapca na chvíľu vydýchnuť. Je mladý a má právo na to sa občas so svojimi kamarátmi zabaviť." Naliala mi ďalší pohárik.

„Ja mu to právo ani neberiem. Mám len strach. Ľúbim ho. A preto, že ho ľúbim, si zvykám dokonca aj na Leifa. No nedokážem mu dôverovať, viem že som mal a mám pravdu."

„Rozumiem tvoje obavy, no nemal by si nad tým až tak premýšľať. Môžeš ho tým od seba len odohnať. Kto má predsa rád príliš žiarlivých ľudí?" Ani sa vybrala ku stolu pozdraviť svojich známych.

Ostal som sedieť sám a zamýšľal sa. Viem, že má pravdu. Nechcem byť prehnane žiarlivý, nerobí to dobrotu. No tiež si chcem strážiť to, čo je moje. Nie je to jasné?

Pozrel som sa na svoje hodinky. Ukazovali pol 11. Aniyaah sa vrátila za bar a opäť mi venovala pozornosť.

„Nechcem ti kecať do života, no som tvoja najlepšia kamarátka a je mojou povinnosťou to robiť. Radím ti, aby si nebol príliš žiarlivý a začal Keenanovho kamaráta viac akceptovať. Verím, že sa s Keenanom nechceš hádať kvôli niekomu inému." Usmiala sa a stlačila moju ruku.

„Nič iné mi asi neostáva. Idem domov, ďakujem ti za pokec." Pozrel som sa na svoj telefón, na ktorom pozadí svietila naša spoločná fotka s Keenanom.

„Zavolám ti taxík?"

„Nie, prejdem sa. Maj sa." Kývol som hlavou na pozdrav a vybral sa domov.

Zastavím pod pouličnou lampou a vytiahnem telefón z vrecka.

Chýbaš mi, tak ti píšem.

Odošlem správu a pokračujem ďalej vo svojej ceste domov.