EUPHORIA

Časť deväťdesiata prvá- Keenan/Luka

...

 Keenan

„Počuješ to?" Kráčali sme s Lukom ruka v ruke.

Boli sme tu len my. Ticho, voda, príroda a slnko. Akoby sme sa ocitli v inom svete. Svet tak čistý, jednoduchý a ľuďmi nedotknuteľný.

„Čo mám počuť? Je tu ticho."

„Práve. To ticho. Nie je to úžasné?" Usmial sa na mňa a stisol moju ruku.

Milujem chvíle s Lukom, kedy sme len my dvaja. Nikto a nič okolo vtedy neexistuje. Dvaja ľudia ruka v ruke vychutnávajúci si prítomný okamih.

„Poď so mnou do vody." Potiahol som ho za ruku a ukázal prstom na jazero, ktoré bolo pár metrov od nás.

„Možno neskôr."

„Prosím."

„Choď prvý, potom sa možno pridám." Sadol si na zem.

Hodil som sa do vody. Bola príjemne osviežujúca. Cítil som na sebe teplé slnečné lúče, ktoré sa z času na čas skrývali za oblaky.

Zapozeral som sa na Luku. Vyzliekol zo seba svoje veci. Bez pohnutia sedel a sledoval oblohu. Vyzeral tak spokojne a uvoľnene. Možno by som mu mohol konečne ukázať, na čom som pracoval.

Vyliezol som z vody. Kvapky, ktoré stekali po mojom tele ma šteklili.

Kam som si dal ten blbý telefón?

...

Luka

Cítil som jemný vánok na mojom nahom tele. Steblá trávy šteklili moju pokožku. Sedel som sledujúc neustále meniace sa oblaky na oblohe. Každý z nich mi pripomínal niečo iné. Akoby žiadne starosti neexistovali.

Zacítil som vôňu, ktorú milujem. Už som nebol sám. Keenan bol so mnou. Sledoval som jeho nahé telo, ktoré sedelo oproti mňa. Prisunul sa ku mne a sadol si na mňa. Jeho tvár oproti tej mojej. Videl som po jeho tele stekať kvapky vody. Moje prsty jemne prešli po jeho ruke. Zatvoril som svoje oči a vnímal som našu blízkosť.

Zacítil som niečo v mojom uchu. Vložil mi do ucha jedno slúchadlo. Druhé bolo jeho.

„Klavír." Zašepkal som a usmial som sa. Keenan mi úsmev opätoval.

Pevne sme sa objímali. Zatvoril oči a položil hlavu na moje rameno. Moja ruka jemne hladila jeho vlasy zatiaľ čo druhá ho stále pevne objímala. Moje oči sa zatvorili. Cítil som tep jeho srdca.

Spojení do jedného celku sme počúvali tóny klavíra. Túto skladbu som počul prvýkrát, no mal som pocit akoby som ju veľmi dobre poznal. Bola mi blízka. Ešte nikdy som žiadnu skladbu nevedel takto prežiť.

Otvoril som svoje oči v momente, keď zaznel posledný tón.

„Vytvoril som túto pesničku pre nás." Pozeral sa mi hlboko do očí a hladil ma po tvári.

„Preniesol som do nej všetky svoje pocity, ktoré cítim, keď som pri tebe. Je to príbeh nás dvoch."

Náš príbeh. Príbeh dvoch odlišných ľudí, ktorých cesty sa spojili. Dve rozdielne cesty, ktoré však vedú na to isté miesto.

„Takže toto bolo to, čomu si sa poslednú dobu tak venoval."

„Hm."

„Ani si nevieš predstaviť, aký si úžasný." Pobozkal som ho na čelo a odhrnul som mu vlasy, ktoré mu padali do očí.

„Ľúbim ťa, Keenan."

Videl som svoj odraz v jeho očiach. Jemne pobozkal moje pery a opäť svoju hlavu položil na moje rameno.

Nechcem mu stáť v ceste za jeho snom. Je príliš dobrý na to, aby som bol sebec a držal ho.

„Mal by si to prijať a ísť..." Zašepkal som.