The love

53. Sľub

,,Ver mi, len tak to nenechá..."

,,Ani ja." Pousmejem sa aj keď sa trochu bojím čo ďalšie spraví Thomas. Kiežby sa nikdy nevrátil.

Vojdeme do triedy a sadneme si na svoje miesta.

,,Ahooj." Pozdravím sa so Stelou.

,,Videla som ťa von s Thomasom... Čo chcel?"

,,Ospravedlňoval sa za to čo sa stalo na tej párty, potom si všimol moju hlavu a myslel si že je to od Ryana." Zasmejem sa a prevrátim očami.

,,To vážne? Ale vysvetlila si mu to, nie?"

,,Nestihla som, ale po škole za ním zájdem."

,,Čože?" Ozval sa Ryan, ktorý počúval celú našu konverzáciu.

,,Neboj budem v pohode. Nikdy by mi neublížil takže sa nemáš čoho báť."

,,Pôjdem s tebou."

,,Ani náhodou. Vy dvaja spolu nie ste najlepšia kombinácia. Radšej za ním zájdem sama." Ešte chvíľu sa ma snažil presvedčiť aby mohol ísť so mnou, ale videl, že to nikam nesmeruje tak to vzdal.

...

Cez prestávku sa rozhodnem napísať Thomasovi.

Katie: Môžme sa po škole porozprávať? Ty a ja.

Thomas: Počkám ťa na lavičkách pred školou.

Katie: Budem tam.

...

PO ŠKOLE

,,Ak sa o niečo pokúsi tak ho zabijem."

,,Už som ti povedala, že sa nemáš čoho báť. A sľúb mi, že ostaneš tu." Ryan nedobrovoľne prikývne a ja konečne mierim za Thomasom. Už z diaľky vidím, že na mňa čaká.

,,Ahoj."

,,Ahoj... O čo ide?"

,,Len som ti chcela povedať, že tá hlava nie je Rynova chyba. Nikdy by neurobil niečo čo by mi ublížilo. Po tej párty som s kamarátmi išla na bowling a tam som spadla a rozbila si hlavu... Takže z toho neobviňuj Ryana. To je všetko čo som ti chcela povedať. Nechcem aby si si to vyložil zle." Ani som nepočkala na odpoveď a chcela som odísť, ale Thomas ma zastavil.

,,Katie počkaj ja... Chcem ti ešte niečo povedať." Nespokojne sa otočím a pohľadom naznačím aby hovoril.

,,Prosím hlavne neodchádzaj dokým si ma nevypočuješ dokonca." Prikývnem.

,,Ako si sa mala? Keď som tu nebol..." Prekvapene sa na neho pozriem a ironicky sa zasmejem.

,,Čo myslíš? Milovala som ťa a ty si len tak odišiel."

,,Milovala?"

,,Čo si čakal? Že som sa za ten čas neposunula ďalej?"

,,Neverím, že ku mne už nič necítiš." A sme zase pri tom...

,,Je mi jedno čomu veríš, ale je to tak. Mám nový vzťah a som v ňom šťastná. Už by si sa mohol posunúť ďalej aj ty."

,,Neverím ti." Spraví krok dopredu a ja zase dozadu.

,,Katie... Pozri sa mi do očí a povedz, že ma nemiluješ." Zadívam sa mu do jeho modrých očí ale z mojich úst nevyjde ani slovo. Neviem čím to je.

,,Viem, že ku mne niečo cítiš a dokážem to." Vrhne sa mi na ústa, ale ja ho hneď odstrčím. Chvíľu na neho nechápavo pozerám pokým moja ruka nevyletí. Naozaj som mu dala facku? Šikovná. V duchu pochválim samú seba.

,,Ryan o tomto nemusí vedieť, ale už to znova neskúšaj." Otočím sa mu chrbtom a odídem. Naozaj mu chcem zase klamať?

,,Všetko v pohode. Vysvetlila som mu to a zdálo sa, že to pochopil."

,,Dobre." Pobozká ma a naše pohľady sa stretnú.

,,Milujem ťa."

,,Aj ja teba." Usmejem sa a objímem ho. Všimnem si Thomasa, ktorý nás z diaľky pozoruje, ale viac pozornosti mu nevenujem.

,,Thomas ma pobozkal." Poviem bez rozmyslenia a hneď to aj oľutujem. Prečo dôležité veci vždy trepem bez rozmyslenia?

,,Dúfam, že si robíš srandu."

,,Nie, ale prosím kľud ja som ho hneď odstrčila. Len som ti to chcela povedať, pretože ti nechcem klamať."

,,To už je druhýkrát čo sa to stalo. Nemôžem to nechať len tak." Ryan sa snaží ukľudniť, ale veľmi mu to nejde. Prídem bližšie ku nemu a chytím ho za ruky.

,,Pusti ma, nechcem ti ublížiť." Moje ruky sa ani nepohnú.

,,Neublížiš... Pozri na mňa." Naše pohľady sa stretnú a ja sa na neho usmejem.

,,Dýchaj. Zhlboka." Spolu s ním sa nadychujem a vydychujem až dokým sa úplne neukľudní.

,,Musíš sa ten hnev naučiť ovládať inak to bude ovládať teba."

,,Ani nevieš ako veľmi ťa milujem." Zahľadí sa mi do očí a pohladí ma po líci.

,,Aj ja ťa milujem." Usmejem sa.

,,Preto je tažké sa ovládať. Len predstava, že... Sa ťa dotýka je... Odporná. Nenávidím to."

,,Už sa ku mne nikdy nepriblíži. Sľubujem."

,,Nie. Ja to sľubujem tebe."