The love

4. Pozvánka

Čo-sa-to-sakra-včera-stalo?! Vážne... Vážne som chcela pobozkať Ryana? Nechápem čo so mnou bolo. Najradšej by som ostala celý deň doma a schovala sa pred celým svetom, ale nechcem myslieť na včerajšok takže pôjdem do tej školy aj keď budem musieť pretrpieť jeho prítomnosť.

Dnes som nešla so Stelou, pretože ostala doma. Vraj sa necitíla dobre. Tak to sme dve, ale s mojím šťastím som tá, ktorá do tej školy aj tak ide.

Vošla som do triedy kde už bola učiteľka a niečo hovorila ostatným. Počkala som kým dorozpráva a išla za ňou aby som si vypočula celý oznam.

,,Keďže dnes prídu dvaja žiaci z vedľajšej triedy tak si budeš musieť na dnes presadnúť, musia sedieť na tvojom mieste a mieste tvojej spolusediacej, pretože nemáme iné miesta." Vysvetlila mi.

,,Rozumiem." Usmiala som sa a išla hľadať miesto na ktorom dnes budem sedieť, ale keď som sa pozrela na drevené lavice zostala som len nehybne stáť. Jediné voľné miesto je pri Ryanovi. Pri tom otravnom Ryanovi. Dnes mám naozaj "šťastný" deň. Naozaj som mala ostať doma v posteli. Vyzerá to tak, že mi neostáva mi nič iné ako si ísť sadnúť.

,,Môžem?" Spýtala som sa Ryana bez akéhokoľvek záujmu.

,,Jasné zlato."

,,Prosím? Pre teba som maximálne Katie." Zasmial sa a prevrátil očami.  Zlato?

,,Ako povieš zlato." Pohľad som prevrátila na jeho povýšeneckú tvár.

,,Tak počúvaj. Neviem čo si o sebe myslíš, ale nestojím o to aby si na mňa rozprával takže mi daj pokoj. Ďakujem." Vysvetlila som mu moje pocity. Chvíľu vyzeral prekvapene, ale po chvíli zase nahodil ten svoj egoistický pohľad.

,,Včera to nevyzeralo tak, že by ti moja prítomnosť vadila. Práveže by som povedal, že si si ju dokonca užívala." Zasmial sa a túto poznámku som sa rozhoa ignorovať.

,,No ták. Katie?" Pozrela som sa mu do očí. Má fakt krásne modré diamantové oči. Asi jediná pekná vec na ňom. Aj keď... Dosť!

,,Čo?"

,,Povedzme si to narovinu. Viem, že ťa priťahujem. Úprimne aj ty mňa. Nechcela by si niekedy zájsť ku mne a lepšie sa spoznať?" Chytil ma za ruku. Hneď som ju odtiahla a schovala pod lavicu. Ja ho priťahujem?

,,Povedala som ti, že nemám záujem a už vôbec nie ísť ku tebe domov." Zamračil sa.

,,Tak aspoň párty? V piatok večer?"

Nevedela som ako inak sa ho zbaviť tak som súhlasila. Aj tak tam nepôjdem.

----------------------------------------------------------

Hneď po škole som išla ku Stele aj keď je chorá, ale musím sa niekomu vyspovedať.

,,No chápeš to? Najskôr ma nazval zlatko, pozval ma ku nemu a potom na jeho párty! A ja som to prijala!" Otrávene som sa zvalila na Stelinu posteľ a hlavu si schovala do vankúšov. Ona sa na mne len smiala.

,,Na tú párty je pozvaný asi každý. Aj ja tam idem." Neveriacky som zdvihla hlavu.

,,Ja som si myslela, že tam nejdeme"

,,Katie povedali sme si, že sa budeme baviť a toto je úžasná príležitosť. Nikto ťa nenúti sa s ním rozprávať."
S povzdychom som hlavu vrátila medzi rúžové vankúše.

,,Treba nám nové šatyyy! Nakupovanie!" Vrhla sa na mňa. Zrazu bola z celodennej choroby vyliéčená.