The love

40. Thomas

Jeden druhému pozeráme do očí a ja neviem čo mám robiť. Všetko vo mne sa láme tak isto ako v ten deň, keď odišiel.

,,Vy musíte byť ten nový študent." Ozve sa riaditeľ a Thomas odvráti pohľad na neho. Odídem z riaditeľne a utekám na wc-ka.

,,Katie?!" Zakričí na mňa Ryan, ale ja ho nevnímam. Zabuchnem dvere a zveziem sa dole po stene. Po lícach mi stekajú slzy a moju hruď zaplaví obrovská bolesť. Po chvíli sa dvere otvoria.

,,Katie preboha čo sa deje? Ty poznáš toho chlapca?" Ryan ma sleduje so strachom v očiach a ja nie som schopná zo seba dostať ani jedno zmysluplné slovo.

,,Thomas." Môj hlas sa pri vyslovení jeho mena zlomí. Myslela som si, že už som to prekonala, keď mám Ryana, ale nie je to tak. Ryan ma postaví na nohy a silno ma objíme. Po chvíli sa odtiahne a pozrie sa mi do očí.

,,Som tu Katie. Som tu nech sa deje čokoľvek a nedovolím aby ti znova ublížil." Prejde prstami po mojich jazvách na ruke a v jeho očiach vidím bolesť.

,,Bolí ma vidieť ťa takto... Bolí to, keď viem, že je tu niekto koho si tak veľmi milovala a možno stále miluješ a ja sa bojím, že o teba prídem..." Nikdy som ho nevidela takého... Slabého. Vždy sa hrá na veľkého hrdinu čo nemá city, ale tentokrát je to inak. Trochu sa ukľudním aby som mohla odpovedať.

,,Ryan milujem ťa a ver, že sa to nikdy nezmení. Nič nezmení to čo ku tebe cítim. Ani on nie." Slabo sa usmeje a pobozká ma.

,,Chceš ísť ku mne?"

,,Áno." Síce máme ostať po škole upratovať triedu, ale kašlem na to. Chytím Ryana za ruku a opustíme záchody. Až teraz mi došlo, že sme boli celú dobu spolu na dievčenských wc. Ups...

Ruka v ruke chceme opustiť školu, keď nás niekto zastaví.

,,Katie?" Pichne ma pri srdci, keď počujem ako vysloví moje meno.
Otočím sa a naše pohľady sa stretnú. Cítim ako Ryan celý stuhne.

,,Čo chceš Thomas?" Prehltnem a snažím sa vyzerať, že ma jeho prítomnosť vôbec nerozhodila.

,,Dlho sme sa nevideli."

,,Áno a bolo mi bez teba fajn tak si mohol ostať tam kde si bol." Aj by som povedala kde, ale nepovedal mi to.

,,Chápem, že sa hneváš, ale rád by som sa s tebou porozprával. Chýbala si mi..." Úplne ignoruje Ryanovú prítomnosť a cítim ako mi Ryan ruku stláča ešte viac.

,,Nemyslím si, že je to dobrý nápad." Spraví pár krokov dopredu a Ryan to zopakuje.

,,Ja tiež a na tvojom mieste by som sa od Katie držal ďalej." Tí dvaja sú až nebezpečne blízko seba.

,,A čo ak nebudem hmm?"

,,Tak ti rozbijem ten tvoj hnusný ksicht." Obaja už naberajú červenú farbu a ak to nezastavím tak to dopadne zle.

,,Nechápem ako sa tu môžeš ukázať po tom všetkom čo sa stalo a tváriť sa, že všetko len tak napravíš." Chytím Ryana za ruku a ťahám ho preč. Sadneme do auta a ja neviem čo na to povedať.

,,Prepáč..."

,,To je v pohode." Usmejem sa a zadržiavam slzy. Ryan naštartuje a bez slova sa vezieme ku nemu domov. Po ceste mi príde správa. Otvorím messenger a čítam.

Thomas Mendes: môžme sa prosím stretnúť a všetko si vysvetliť?

Neodpíšem. Musím si dobre premyslieť čo chcem a či sa vôbec máme o čom baviť. Chcela som si večer s Ryanom užiť, ale už teraz viem, že v mojej hlave bude aj Thomas... Kiežby sa nikdy nevrátil.