The love

47. Späť do minulosti

S Ryanom sa prechádzame nočným parkom a v tichosti pozorujeme hviezdy. Mám pocit, že toto sú momenty pre ktoré žijem.

,,Neuteč mi." Zasmeje sa Ryan, pobozká ma a vojde do tabaku kúpiť si cigarety. Sadnem si na lavičku a som na mobile.

,,Drž sa od neho ďalej." Ozve sa neznáme dievča a ja nadskočím od zľaknutia.

,,Prosím?"

,,Není taký aký sa zdá. Utekaj dokým môžeš." Snažím sa v oranžovom svetle z lampy rozpoznať tvár dievčaťa, ale neúspešne.

,,Prepáč, ale netuším o čom to hovoríš."

,,Ryan. On nie je taký aký si myslíš. Ubližuje dievčatám a... Sexuálne ich zneužíva. Ver mi, viem o čom hovorím." Pozerám na ňu a snažím sa pochopiť všetko čo povedala.

,,Asi si ho s niekym mýliš." Zasmejem sa.

,,Na tú tvár sa nedá zabudnúť." Odíde, keď začuje dvere od tabaku.

,,Som späť zlato." Chce ma pobozkať, ale uhnem sa.

,,Deje sa niečo?"

,,Ryan... Bolo tu nejaké dievča a povedalo mi..." Nemôžem to ani vysloviť.

,,Čo ti povedala, Katie?" Chvíľu zvažujem svoje myšlienky.

,,Ublížil si niekedy niekomu?"

,,Nerozumiem."

,,Znásilnil si niekedy dievča Ryan?" Spýtam sa tichým hlasom a verím, že všetko poprie.

,,Ja..." Zhlboka sa nadýchne a vydýchne.

,,Môžme sa o tom porozprávať pri mne?" Dokončí vetu.

,,Takže je to pravda." Do očí sa mi nahrnú slzy a želám si aby toto všetko bol len zlý sen.

,,Katie prosím neplač. Mrzí ma to ako nič iné. Keby môžem tak to vrátim a nič z toho by sa nestalo. Bola to veľká chyba."

,,Ale nie chyba v matematike, ktorú vymažeš a ignoruješ! Chápeš?" Utriem si z tváre slzy.

,,Prečo... Prečo si mi to nepovedal?"

,,Bál som sa, jasné?! Bál som sa tvojej reakcie a toho, že už ma nikdy nebudeš vidieť rovnako." Rozhodí rukami.

,,A vieš čo? Mal si pravdu." Bolelo to povedať nahlas.

,,Prosím neodchádzaj." Chce ma chytiť za zápästie, ale ja sa vytrhnem.

,,Nedotýkaj sa ma! A už za mnou nikdy NIKDY nepríď. Nepíš mi a ani nevolaj!" Rozplačem sa úplne a behom odchádzam preč. Opäť neviem kam idem, ale hlavne nechcem byť s ním. Posadím sa na temnú lavičku a zapálim si cigaretu.

Snažím sa zbaviť všetkých pocitov, ale nejde to. Cítim hnev aj smútok zároveň. V hlave mám milión spomienok na neho a tisíc otázok na to čo bude ďalej. Je to akoby som ho už nemilovala, ale zároveň viem, že pre mňa znamená viac než čokoľvek. Bojím sa ho. Netuším čoho je schopný.

Potrebujem niekoho pri sebe. Pozriem na mobil a zavolám na prvé číslo, ktoré ma napadne.

,,Katie, si to ty?"

,,Ahoj. Môžme sa stretnúť prosím?"

,,Ty plačeš? Ehm... Samozrejme, že sa môžme stretnúť. Kde a kedy?"

,,Nechcem sa o tom teraz baviť. Milkshake o 15 minút."

,,Budem tam." Položím a pomalým krokom sa vyberiem na dohodnuté miesto.

Bol to dobrý nápad zavolať Thomasovi? Nie.

Je to jediný človek, ktorý mi teraz pomôže? Pravdepodobne áno.

...

Prídem pred dohodnuté miesto. Netrvá dlho a objaví sa tu aj Thomas. Som šťastná, že ho teraz vidím.

,,Ahoj, Katie." Pousmejem sa pri tom ako vysloví moje meno a objímem ho. Otvorí dvere a počká kým vojdem dnu. Sadneme si do červených kožených sedačiek a čašníčke povieme našu objednávku.

,,Čo sa stalo?"

,,Nič, len... Som ťa chcela vidieť."

,,Poznám ťa a viem kedy sa s tebou niečo deje tak hovor." Táto veta mi pripomína časy kedy sme boli spolu. Bol to dokonalý vzťah.

,,Človek na ktorom mi veľmi záležalo spravil v minulosti niečo... Zlé. Veľmi zlé a ja neviem ako sa ku tomu mám postaviť. Ublížilo mi to." Nedokážem sa mu pozrieť do očí.

,,Ten človek je Ryan?" Prikývnem.

,,Čo spravil?"

,,Na tom nezáleží. Nechcem o tom hovoriť." Po líci mi stečie kvapka slanej tekutiny. Thomas sa natiahne cez stôl a zotrie mi ju.

,,Ja... Prepáč, nechcel som."

,,Neospravedlňuj sa." Tak dlho som necítila jeho ruky na mojej tváry.

,,Počuj, ľudia robia chyby a mali by sme im odpúšťať."

,,Lenže niektoré veci je ťažké odpustiť a len tak na ne zabudnúť."

V tom mi zazvoní mobil a ja očami prečítam kontakt. Láska.

Neodvážim sa to zdvihnúť tak to namiesto mňa spraví Thomas.

,,Voláš v nevhodnej chvíli kamarát." Hneď zloží.

,,Kurva... Toto bude ťažké vysvetľovanie."

,,Ty mu nemusíš nič vysvetľovať."

...

Dopijeme Milkshaky a zaplatíme.
Prechádzame tmavými uličkami, ktoré sú osvetlené len oranžovými lampami.

,,Pripomína mi to staré časy." Thomas preruší ticho a ja sa pousmejem.

,,Chýbala si mi." Zastaví a pozrie sa mi do očí.

,,Aj ty mne." Len tak sa na seba pozeráme. Po chvíli sa nakloním a pobozkám ho.

................................................

Thomas alebo Ryan?