The love

26. Prekvapenie

Nastúpili sme do auta. Celú cestu som zvedavo sledovala kam mierime, ale nič mi to nehovorilo. Túto cestu nepoznám. Snažila som sa od Ryana zistiť kam ma vezie, ale nechcel mi to povedať.

Auto zastavilo pred lesom.

,,Ty ma chceš znásilniť?" Zasmial sa a vystúpil z auta. Prešiel ku mojim dverám a otvoril ich.

,,Alebo zabiť?" Znova sa zasmial.

,,Si vtipná." Chytil ma za ruku a ťahal ma za sebou. Prechádzali sme cez les po vychodenej cestičke. Netrvalo to dlho a dorazili sme na miesto.
Oči sa mi rozžiarili. Ten výhľad je nádherný!

Na konci lesa bola malá plocha, ktorá bola zakončená skalami, ktoré vyzerali ako nejaký útes. Pár metrov od konca bola drevená lavička s výhľadom na celé mesto.

Je to úžasné. Nevedela som od toho všetkého odtrhnúť oči.

,,Čo na to hovoríš?" Moje myšlienky prerušil Ryan.

,,Je...je to nádherné." Usmiala som sa a pozrela mu do očí.

,,Chodím sem keď som šťastný, smutný alebo len tak keď nemám čo robiť. Je to také moje tajné miesto o ktorom nikto nevie... Alebo teda nevedel." Takže som prvá ktorej to tu ukázal?

,,Nevedela som, že si taký romantik." Provokatívne som na neho pozrela.

,,Nie som." Snažil sa udržať si svoju povesť. Zasmiala som sa a priblížila sa ku nemu. Zabodávala som sa mu do jeho krásnych modrých očí. Pomaly som mu venovala nežný bozk.

Na tekéto veci nie je zvyknutý ani jeden z nás.

,,Ale čo? Aj v tebe sa skrýva romantička."

,,Určite nie." So smiechom som krútila hlavou. Ryan ma chytil za ruku a viedol ku drevenej lavičke na ktorú sme sa posadili. Vychutnávali sme si pohľad na mesto a pomaly zapadájuce slnko.

Ani jeden z nás nič nehovoril, ale za to moja hlava bola plná myšlienok. Príjemných myšlienok. Celý tento večer je nádherný. Mám pocit akoby to bol sen. Je to až príliš dokonalé.

Hlavu som si oprela o jeho rameno.

Tak asi vo mne predsa bude nejaká romantička. Hlúpo som sa usmiala.

,,Milujem ťa." V tom momente ako som to vyslovila mi úsmev z tváre zmizol.

,,Ja... Ehm... Neviem prečo som to povedala. Ani... Ani neviem prečo hovorím toto. Pane bože..." Hlavu som si schovala do dlaní a Ryan ma len nechápavo sledoval.

,,Ja... Tiež ťa mám veľmi rád." Má ma veľmi rád? Rád?

,,Už... Už by som asi... Asi by som mala ísť." Zasekávala som sa takmer po každom slove. Zobrala som si svoje veci a chystala sa na odchod.

,,Odveziem ťa." Neváhal a obaja sme sa pobrali ku autu. Úplne som zabudla, že sme tu autom. Najradšej by som išla pešo, ale sme až príliš ďaleko.

Sadli sme do auta a Ryan ma bez slova viezol domov. Toto je nočná mora. Jasné, že to bolo až PRÍLIŠ dokonalé.

Cesta sa zdála nekonečná, ale keď sme konečne zastali pred mojim domom, rýchlo som vystúpila a utekala ku vchodu. Zabuchla som dvere a zviezla som sa po nich na zem. Po líci mi stiekla slza a za ňou ďalšie a ďalšie.

Siahla som do vrecka a vytiahla som cigarety. Super ešte tam pár mám. Vyšla som na záhradu a jednu cigaretu som si zapálila.

Ťahala som do pľúc nikotín a popri tom mi po tvári stekali slzy. Neznášam spomienky.

~FLASHBACK~

,,Bude to tak ľahšie. Pre nás oboch."

,,Ale ja... Milujem ťa. Strašne ťa milujem a ty to vieš tak prečo ma opúšťaš?!" S plačom som na neho kričala.

,,Ale ja ťa už nemilujem." Povedal to s nenávisťou v hlase a odišiel.

Navždy odišiel a už sa nikdy nevráti.

V tom momente sa mi zrútil celý svet a moje vnútro zaplavil smútok a bolesť. Taká veľká bolesť akú som nikdy predtým necítila.

Všetko vo mne sa zlomilo.

~KONIEC FLASHBACKU~

Neznášam tie slová, ktoré som dnes vyslovila.

Nechápem prečo som ich vyslovila.

Špak z cigarety som odhodila na zem a hneď na to som zapálila ďalšiu cigaretu. Takto to pokračovalo ešte nejakú chvíľu až kým mi cigarety nedošli. Ostala som sedieť v tme na lavičke a s mokrými licami som hľadela do zeme.