The love

38. Peniaze, peniaze, peniaze

Včera sa nám podarilo spustiť hlasič požiaru a práve teraz s Ryanom kráčame do riaditeľne. Zaklopem, otvorím a posadíme sa na veľké kožené kreslá.

,,Katie, Ryan určite viete prečo ste tu." Kývneme na súhlas a on pokračuje v monológu.

,,Kvôli tomu čo sa včera stalo ste nie len porušili pravidlo o fajčení na pozemku školy, spôsobili ste veľké finančné škody, ale narobili ste si aj pekné problémy a ja som nútený vás vylúčiť. Taktiež musíte vynahradiť aj škody, ktoré voda spôsobila. Tým myslím poškodený nábytok a zničené steny. Rodičom som dnes volal a každú chvíľu by mali prísť."

Vylúčenie? To nemôže myslieť vážne. Robí si zo mňa srandu? Kurva mama ma zabije.

Ticho sedíme a ani sa jeden na druhého nepozrieme. Po chvíli sa ozve zvuk klopania. Do riaditeľne vojde moja mama, Harry a Ryanový rodičia. Už teraz na mňa
hádže pohľad, ktorý hovorí za všetko.

,,Dobrý deň. Prosím posaďte sa. Ryan a Katie počkajte na chodbe, ešte vás zavolám." Poslúchli sme a vyšli z miestnosti.

,,Ako to zoberú tvoji rodičia?"

,,Asi ma zabijú... A tvoji?" Otázku som opätovala.

,,Mama je zvyknutá, ale otec ma zabije." Povzdychnem si a silno objímem Ryana.

,,Bude to v poriadku." Snaží sa ma upokojiť, ale myslím, že sám vie, že pozitívne výsledky to mať nebude. Takto sme tam stáli dokým sa neotvorili dvere z ktorých vykukla moja mama. Ostala prekvapená, keď ma videla v Ryanovom náručí, rýchlo som sa odtiahla a na mamin rozkaz sme sa vrátili do riaditeľne. Ani som si nesadla.

,,Dohodli sme sa takto. Nevylúčim vás, ale škody na majetku sa musia zaplatiť. Buďte vďačný svojim rodičom, že ich máte a sú ochotní to zaplatiť." Vydýchla som si, ale psychicky som sa musela pripraviť na ďalší monológ od mamy, ktorý bude tisíckrát horší.

Opustili sme školu a bez slova som nasadla do auta. Mama a Harry spravili to isté.

,,Ako to, že nás nevylúčil?" Spýtala som sa a dúfala, že ani jeden z nich nezačne kričať.

,,To teba nemusí trápiť. Buď rada." Určite ho podplatili. Krása. Ďalej som sa nič nepýtala. Cesta sa zdala nekonečná, ale konečne sme dorazili domov. Automaticky som si sadla na gauč a čakala na mamu a Harryho kým spravia to isté.

,,To koľko peňazí do toho pôjde vynecháme. Ako mi vysvetlíš, že si fajčila v škole?" Som prekvapená, že ešte nezačala kričať ako zvyčajne, keď niečo poserem.

,,Neviem..."

,,Od kedy fajčíš?"

,,Pol roka..." Klamem.

,,Bože..." Skryla si hlavu do dlaní a hlboko sa nadýchla.

,,Môžeš poďakovať Harrymu, že je ochotný všetko zaplatiť a mohla by si sa ku nemu začať správať ako ku otcovi." Aspoň k niečomu sú tie jeho špinavé peniaze dobré.

,,Jasné, všetko je vždy o peniazoch. A mimochodom o tomto sme sa už bavili a prepáč, ale nikdy ho nebudem brať ako otca... ale posnažím sa byť milšia." Na Harryho sa ani nepozriem. Nepotrebujem vidieť ten jeho falošný otcovský výraz.

,,Dobre. Čo mi povieš ku tomu chlapcovi?" Určite myslí Ryana.

,,Volá sa Ryan, je to kamarát a nemám ti čo ku nemu povedať." Zase klamem.

,,Kamarát hej? A to objímanie na chodbe bolo čo?"

,,Kamarátke objímanie."

,,Máš zákaz sa s ním stretávať." Počujem dobre?

,,To nemôžeš."

,,Som tvoja mama a keď poviem, že sa s ním nebudeš stretávať tak to dodržíš." Už prišlo zvýšenie hlasu.

,,Tak na to zabudni." Zoberem si veci a utekám do izby. Dvere buchnú a hneď na to ich zamknem. Vezmem mobil a výtočím Ryanove číslo.

,,Oni ho podplatili." Ozvalo sa z mobilu.

,,Ja viem." Odpovedala som.

,,Ako tvoji rodičia?"

,,Tak ako si hovoril. Mama mi na to nič nepovedala a od otca som dostal prednášku, ktorú som ignoroval. Čo ty?"

,,Prednáška od mamy. Zakázala sa mi s tebou stretávať, chápeš to?"

,,Čože?"

,,Počul si dobre, ale nič sa tým nezmení."

,,Katie sme v tom spolu. Vo všetkom. Chceš sa stretnúť?"

,,Teraz to nie je najlepší nápad. Radšej nie."

,,Chápem." Rozlúčime sa a hovor zložím. Ľahnem si do postele a mojou hlavou začne blúdiť milión myšlienok, ktoré sa premenia na sny.