Po škole sa rozhodnem ísť s Ryanom na prechádzku. Kráčame dlhým chodníkom a ja čakám na vysvetlenie ohľadom jeho rozbitých hánok.
,,Ryan už to vyklop prosím." Chytím ho za rozbitú ruku.
,,Je to zložité... Nechcem aby si sa ma bála, keď ti to poviem." Netuším o čom hovorí.
,,Momentálne sa nebojím teba, ale o teba." Prstom prejdem po zraneniach. Ryan bez slova pozerá na moju tvár a po dlhom tichu sa rozhodne prehovoriť.
,,Nechcem ti viac ublížiť. Určite si pamätáš ten deň v škole. Hnev zvládam celkom zle, nechcem aby si bola pri tom." Bolo na ňom vidno ako ťažko sa mu o tom rozpráva, ale neprerušovala som ho.
,,To sa stalo aj v ten večer, keď som ťa poslal preč. Bol som nahnevaný na Thomasa... Nechcel som ťa poslať preč, ale bál som sa... Bál som sa, že ti ublížim." Sledujem ho smutným pohľadom a v hlave mi ide iba jedno.
,,Neublížil by si mi. Nemyslím, že by si toho bol schopný... Alebo sa mýlim?" Vyslovým nahlas moje myšlienky a čakám na odpoveď.
,,Neviem..."
,,Nevieš?" Posadí sa na lavičku a ja spravím to isté.
,,Raz som dostal takýto výbuch a odnieslo si to dievča s ktorým som vtedy chodil a mal som ju rád. Dokonca viac než to... Miloval som ju. Preto sa o teba bojím, nechcem spraviť tú istú chybu dvakrát." Povzdychnem si a chvíľu v hlave rozmýšľam nad všetkým čo mi povedal. Aj cez to všetko čo sa stalo ma nikdy nenapadlo, že by mi bol schopný ublížiť.
,,Ryan my to spolu zvládneme, dobre? Pomôžem ti s tým, ale už ma nemôžeš posielať preč, keď sa niečo také stane." Prikývne a ja sa na neho povzbudivo usmejem.
,,Mám také šťastie, že si moja."
,,A ja, že si môj." Pobozkám ho a Ryan bozk predĺži. Rukou mi prejde cez vlasy. Postavím sa z lavičky a sadnem si na neho obkročmo. Zadkom spravím krúživy pohyb a do bozku sa zasmejem.
,,Bože čo mi to robíš?" Pohyb zopakujem.
,,Katie sme v parku. Prestaň s tým."
,,Ale keď mňa to tak baví." Zasmejem sa a pohyb opäť zopakujem. Ryan sa zhlboka nadýchne.
,,Keby nie sme v parku tak už si dávno podo mnou." Zašepká mi do ucha.
,,Môžem ísť na návštevu?" Zasmejem sa, Ryan prikývne a nedočkavo ma ťahá za ruku ku autu.
,,Nech už sme tam." Pošepká si viac menej pre seba a ja sa pousmejem.
...
Otvorí mi dvere a ja som za sekundu pritlačená o stenu. Začne ma bozkávať, ale ja sa mu hravo z pasti vyvlečiem.
,,Dala by som si niečo na pitie." Tvárim sa akoby nič a Ryan nado mnou krúti hlavou.
,,V izbe si niečo dáš." Opäť ma začne bozkávať. Zdvihne ma a ja si nohy obmotám okolo jeho pásu. Prídeme do izby a posadí ma na skrinku. Vyzlečie mi tričko a bozky presunie na krk. Z mojích úst sa dostane vzdych, ale aj cez všetku tú vášeň stále hrám moju hru.
,,Chcela som vodu." Zasmejem sa a Ryan mi pozrie do očí s otázkou, či to myslím vážne. Prikývnem a on otvorí skrinku na ktorej sedím. Vybere víno a dva poháre. Obidve zaplní červenou tekutinou a jednu mi podá. Víno hneď vypijem, Ryan spraví to isté a skleničky položí na bezpečné miesto.
,,Spokojná?"
,,Áno." Postavím sa na zem a Ryana za ruku vediem ku posteli. Ukážem mu aby sa posadil a on poslúchne. Posadím sa na neho obkročmo tak ako v parku. Viem, že to má rád tak prečo sa s ním ešte trochu nepohrať.
Zadkom čo najviac zatlačím na jeho slabé miesto a on vzdychne. ,,Strašne ťa chcem Katie. Prosím, daj mi to, po čom tak dlho túžim." Pousmejem sa a prikývnem. Cítim, že teraz je ten čas. Ryan ma zvalí na posteľ a po chvíli vášne sa naše telá spoja.
YOU ARE READING
The love
Teen FictionKatie je mladé arogantné dievča, ktoré kvôli bolestivej minulosti netúži po láske a nechce sa zamilovať. S rodinou sa presťahuje do mesta v ktorom sa jej život úplne zmení. Do cesty sa jej postavia nový ľudia a ona si zrazu nie je istá tým čo cíti. ...