The love

46. Vybíjaná

,,Takže ju požiadal o ruku, ale ty nechceš aby bola šťastná a vydala sa?" Ryan skrátene povie všetko čo som mu tu hovorila 20 minút.

,,Ryan samozrejme, že chcem aby bola šťastná, ale Harry je... Harry. A ona očakáva, že sa ku nemu budem správať ako ku otcovi a to ja nedokážem." Rozhodím rukami.

,,Ja to chápem. Nemusíš ho brať ako otca, ale aspoň sa tvár, že ti až tak nevadí a buď šťastná za tvoju mamu. Uvidíš, že to prospeje aj tebe a aj tvojej mame." Povzdychnem si a prikývnem na súhlas aj keď sa mi jeho nápad veľmi nepáči, ale asi má pravdu.

,,Neverím, že ma poslúchneš." Zasmeje sa a ja s ním.

,,Ani ja, ale nezvykaj si na to." Pobozkám ho a on sa so mnou zvalí na posteľ, ale v tom nás vyruší môj mobil.

,,To si snáď robíš srandu..." Pošepká si Ryan skôr pre seba. Natiahnem sa pre mobil. Volá neznáme číslo. Zdvihnem.

,,Haló?"

,,Ahoj Katie, prosím nepolož to."

,,Thomas? Čo chceš a z kade máš moje číslo?" Ryan spozornie.

,,To nie je dôležité. Neodpísala si mi na správu... Prosím ťa môžme sa stretnúť a všetko si vysvetliť? Asi tomu nebudeš veriť, ale stále mi na tebe záleží a veľa pre mňa znamenáš." Pozriem na Ryana na ktorom vidno, že sa drží len tak tak. Naznačí mi nech mu dám mobil, ale odmietnem. Nemám náladu na ďalšiu hádku.

,,Thomas nechápeš, že mám nový vzťah? Daj mi pokoj." Zložím.

,,Mala si mi ten mobil dať."

,,Zlato, nemyslím si, že by to bol dobrý nápad."

,,Bol by to vynikajúci nápad."

NA DRUHÝ DEŇ RÁNO

,,Vstávame." Zobudí ma Rynov sladký hlas. Lenivo sa postavím z postele a vojdem do kúpeľne kde vykonám rannú hygienu a dám si rýchlu sprchu. Oblečiem si veci, ktoré som si včera na rýchlo zbalila.

,,Musíme ísť, lebo budeme zase meškať." Zakričím na Ryana zatiaľ čo sa obúvam. Vyjde z izby a cez hlavu si preťahuje mikinu. Pri pohľade na jeho potetované telo cítim v bruchu motýliky. Zahryznem si do spodnej pery.

,,Milujem ten pohľad." Pousmeje sa a do prstov mi chytí prameň vlasov.

,,Ja milujem teba. Čo keby sme dnes školu vynechali?" Navrhnem aj keď viem, že by z toho bol problém.

,,Ani náhodou. Naša dochádzka je na tom už aj bez toho dosť zle." Povzdychnem si a spolu opustíme jeho dom.

...

,,Neverím, že my dvaja sme tu na čas." Ryan prikývne a ruka v ruke mierime do budovy školy. Posadíme sa do lavíc a čakáme na učiteľku.

,,Dobré ráno študenti. Ako prvé vám chcem oznámiť, že od dnes sa vám spája telesná s tretiakmi, pretože sme mali problém s rozvrhom tak snáď to pochopíte a teraz sa môžme presunúť na angličtinu."

,,Len mi nehovor, že..."

,,Thomas je tretiak." Dokončím Stelinu myšlienku.

,,Prosím povedz, že si robíš srandu." Z poza môjho chrbta sa ozve Ryan.

,,Prosím ťa skús to nejako zvládnuť a nedaj sa vyprovokovať." Obrátim sa na neho s prosbou o ktorú sa bojím, že ju nedokáže splniť. Kľud není jeho silná vlastnosť.

,,Katie, vieš aký som."

,,Veď práve, že viem." Zasmejem sa.

...

Je tu tá hodina, ktorej sme sa tak báli. Telocvik.

,,Vieš, o Ryana sa až tak nebojím... Ale čo ty? Zvládneš to?" Prikývnem na Stelinu otázku a vojdem do telocvične. Môj pohľad sa stretne s Thomasovím a ja ho hneď odvrátim. Asi nebude také ľahké sa mu vyhýbať.

Spravíme nástup a profesorka nás rozdelí do tímov. Hráme vybíjanú. Jediná záchrana je, že som v tíme s Ryanom aj so Stelou. A tiež to, že môžem Thomasovi hodiť loptu do ksichtu a nikto to nebude riešiť. Zasmejem sa nad mojou predstavou.

Profesorka zapíska a dá nám tým signál, že sa hra začína. Netrvá dlho a lopta sa dostane do mojich rúk. Hodím ju Ryanovi, ktorý dlho nerozmýšľa a snaží sa vybiť Thomasa. Bohužiaľ neúspešne.

Lopta ešte párkrát preletí zo strany na stranu a v poli ostávam len ja proti Thomasovi. Ryana vybil Niall z 3.A. Naše pohľady sa stretnú a ja si zrazu nie som ničím istá. Vyhnem sa lopte, ktorá mierila presne na mňa a zazrem po mojom úžasnom ex.

...

Už táto hra trvá príliš dlho tak sa ju rozhodnem ukončiť. Pozriem na Ryana s ktorým sa dohováram očami. Nahrám mu loptu a ten ju hodí celou silou do Thomasa. Tentokrát sa jej už nevyhol a náš tím vyhráva. Zasmejem sa a rozbehnem sa ku môjmu víťazovi aj keď by som bola radšej keby Thomas tú loptu schytá odo mňa. Skočím mu okolo krku a pobozkám ho.

,,Úžasný hod pán Andrews."

,,Ďakujem slečna Cooperová." Očami nájdem Thomasa, ktorý na nás chvíľu pozerá a potom nahnevane odíde do šatne. Bod pre nás.