The love

44. Keď sa všetko zdá dokonalé...

Zobudím sa vedľa tej najkrajšej osoby pod slnkom a usmejem sa.
Ryan ešte spí tak som sa rozhodla, že idem nachystať raňajky. Oblečiem si Ryanové tričko, vykonám rannú hygienu a mierim do kuchyne. Doma nikoho nemá takže môžem v pohode uvariť bez toho aby ma tu prichytili jeho rodičia.

Zapnem si hudbu a pomaly sa hýbem do rytmu. Na panvicu rozbijem 5 vajíčok a robím praženicu. Medzitým nakrájam zeleninu.

,,Na toto by som sa mohol pozerať celé dni." Nadskočím od zľaknutia a zasmejem sa.

,,Prepáč, nechcel som ťa vystrašiť." Príde ku mne, zozadu ma objíme a na krk mi vloží bozk.

,,Chceš aby som ti pokazila raňajky?" Ryan sa zasmeje a ruky uvoľní.

,,Nie, ale nemohol som si pomôcť. Si sexy aj v kuchyni. Kedy to tebe nepristane?" Prekrútim očami a zasmejem sa. Ešte som nevidela ako vyzerám, keď spím, ale s jeho názorom nesúhlasím.

Položím vajíčka na stôl a spolu si vychutnávame raňajky. Pozriem sa na mobil a v tom momente mi zabehne.

,,Kurva dnes je piatok! Myslela som, že je sobota!" Ryanová reakcia bola podobná. Obaja sme boli v tom, že dnes sa do školy nejde.

,,Nemôžem si dovoliť ďalší deň neprísť." Rýchlo dojeme, prezlečieme sa a utekáme do auta. Celú cestu sme sa ponáhľali a od auta ku triede sme išli šprintom. Zastavíme pred triedou a do pľúc naberáme kyslík.

,,Ako vyzerám?"

,,Už to bolo aj horšie." Ryan sa zasmeje a ja ho päsťou buchnem do pleca. Zaklopeme a vojdeme.

,,Ale čo? Už som si myslela, že sa vy dvaja neobjavíte. Viete čo by to znamenalo." Vybehne na nás Moorová. Znamenalo by to vylúčenie, pretože za tento školský rok máme tých problémov a vymeškaných hodín naozaj dosť... A to sme len v 1. Ročníku. Máme už len necelý mesiac a sú prázdniny takže si to nemôžme pokaziť.

Ospravedlníme sa a ideme na miesta.

,,Hmm čo ste asi také robili, že obaja meškáte." Stela sa zasmeje a ja prevrátim oči.

,,Jedli sme raňajky."

,,Samozrejme." Prikývne, ale rozhodne mi neverí.

...

Po škole

Počas vyučovania som dostala správu od mamy, že po škole mám prísť rovno domov. Vraj pre mňa má prekvapenie. Rozlúčim sa so Stelou, Karin a Lenou. Dylana som dnes celý deň nevidela a Thomasa tak isto, ale myslím, že pri druhom prípade je to len dobre.

Do teraz som mu neodpísala na správu ohľadom stretka, ale ani to nemám v pláne. Čím menej sme spolu tým lepšie.

Ryan ma chcel odviesť, ale povedala som mu, že sa radšej prejdem. Po ceste si zápalim a s cigaretou v ruke sa snažím ísť cestou na ktorej by som nemala stretnúť nikoho známeho. Tým myslím Thomasa...

Po chvíli prídem domov. Vyzujem sa a vojdem do obývačky. Mama s Harrym sedia na gauči a netrpezlivo na mňa čakajú.

,,Ahojte."

,,Ahoj Katie. Prosím sadni si." Začínam byť nervózna.

,,Deje sa niečo?"

,,My pre teba máme jednu správu z ktorej som veľmi šťastná a bola by som rada keby sme to šťastie zdieľali všetci spolu." Usmieva sa ako slniečko. Síce sa mi trochu uľavilo, ale stále sa bojím s čím na mňa vybehne. Nič nehovorím a čakám na tú úžasnú správu.

,,Harry ma požiadal o ruku." Na tvári sa jej vykúzli ešte väčší úsmev, ale moje kútiky sa ani nepohnú.