The love

28. To zvládneš

Ďalšie dni som strávila sama doma. Nechodila som von ani do školy a s nikým som sa nestretávala. Myslím, že je to tak lepšie a najbližšie dni chcem stráviť takto.

S Ryanom som sa od toho dňa vôbec nerozprávala a úprimne sa bojím, že som to celé pokazila. Konečne som sa s niekým cítila dobre.

Nechcem aby to skončilo, ale zároveň ľutujem, že niečo začalo.

Bože mám v hlave taký zmätok ako nikdy. Netuším čo bude ďalej, ale jednou vecou som si istá.

Od teraz žiadne city.

Nič také ako sa stalo v ten večer sa už stať nemôže.

O pár dní neskôr...

Ďalší deň mám za sebou. Posledné dni sa len opakujú a nerobím nič nové.

Zajtra ma už čaká škola a ja sa bojím čo sa bude diať a hlavne som zvedavá, či sa Ryan so mnou vôbec bude rozprávať alebo ma začne ignorovať.

Druhý deň ráno

Unavene som vypla budík a už prvá myšlienka smerovala ku Ryanovi.

Na seba som hodila veľkú bielu mikinu a čierne rifle. Dnes nemám chuť na nič extra. Make-up som zvolila prirodzený.

Pred domom ma už čakala Stela s ktorou som sa objala.

,,V pohode?" Ustarane na mňa pozrela. Ja som sa usmiala a slabo prikývla hlavou.

Z balíčku cigariet som jednu vytiahla a zapálila ju. Za posledné dni zom zabudla aj na moju závislosť na nikotíne.

,,Zvládneš to?"

,,Jasné. Zvládla som už veľa vecí." Zahasila som špak a vošli sme do budovy.

Bude to fajn.

Ukľudňovala som samú seba. Prekročila som prah triedy. Snažila som sa celú dobu pozerať všade len nie na neho. Podarilo sa mi to a bez slova som si sadla na moje miesto pred Ryana.

,,Katie?" Kurva. Otočila som sa a čakala na jeho slová.

,,Cez prestávku ma počkaj pred triedou. Chcem sa porozprávať."

,,Dobre." S kľudom som sa otoçila a tvárila sa, že mi to všetko neubližuje. Škoda, že v realite mi to jedno vôbec nie je. Celú hodinu som sledovala ručičku na hodinách a v hlave som počítala každú sekundu až nakoniec prišlo zvonenie na ktoré som tak čakala.

Postavila som sa a mierila von z triedy.

,,Katie?" Zastavila ma Stela, ktorá počula čo mi Ryan hovoril.

,,Budem okej." Prikývla a ja som odišla. Pred triedou už bol Ryan opretý o stenu.

,,Čo si chcel?"

,,Chceš sa rozprávať o tom čo sa stalo?" Naozaj sa ma toto pýta?

,,Už som na to zabudla a aj ty by si mohol. Bola to kravina." Mikla som plecom aby som vyzerala nezaujato.

,,Fajn." Nestihla som nič iné povedať a už bol naspäť v triede.

Vydýchla som si, ale vôbec sa mi neuľavilo tak ako som čakala. Pozrela som na Ryana, ktorý už sedel vo svojej lavici, ale prečo sa s ním rozpráva Stela?

Zhlboka som sa nadýchla a išla som za nimi. Ich rozhovor sa skončil hneď ako si Ryan všimol, že prichádzam.

Sadla som si ku Stele a vytiahla mobil.

Ja: Čo si mu hovorila?

Stela: Nič také.

Ja: Stela čo si mu povedala?

Stela: Poviem ti to neskôr.

Položila som mobil a zazrela na ňu. Super takže môžem zase čakať celú hodinu aby som s niekym prehodila 3 vety.

Táto hodina narozdiel od tej prvej trvala celú večnosť a ja som si myslela, že sa konečne dozviem o čom sa s Ryanom rozprávali, ale Stela sa vyhovorila, že mi to povie po škole takže musím čakať ešte 5 hodín. Super.

Po škole

Celá nedočkavá som vyšla z budovy so Stelou po mojom boku.

,,Tak hovor. O čom ste sa bavili?"

Pozrela som na ňu a ona sa zhlboka nadýchla.

,,Len som mu povedala, že by sa od teba mal držať ďalej." Nechápavo som na ňu pozrela.