The love

13. Pokazený večer

,,Trochu prehnané nemyslíš?"

,,O čo ti ide?" Ryan sa zasmial a ja som vedela, že toto nedopadne dobre.

,,O čo tebe ide kurva!?" Buchol päsťou do steny. Trochu sa začínam báť.

,,Na mňa sa vysereš a o pár dní sa ťaháš s tým kreténom a olizuješ sa tu s ním predo mnou?" Približoval sa ku mne a ja som pomaly cúvala dozadu dokým ma nezastavila stena. Ryan bol taký opitý, že sotva chodil.

,,Daj mi pokoj." Znova sa zasmial.

,,Inak čo?"

,,Inak ťa zabijem." Záchrana! Dylan!

,,Tak tu je náš hrdina."

,,Daj jej pokoj a vypadni od nej."

,,A ak nevypadnem? Vyhodíš ma z baru?" Ryan sa dokonalo zábava.

,,S radosťou." Ryan sa vybral smerom ku Dylanovi a strčil do neho. Dylanovi došli nervy a vrazil Ryanovi do tváre tak silno, že spadol. Rozbehla som sa za Dylanom a išli sme za ostatnými.

,,Hajzel!" Počula som posledné slovo z Ryanovych úst. Týmto to nekončí. Som si tým istá.

Sadla som si do boxu a Dylan ku mne.

,,Si v poriadku? Nespravil ti nič?" Krútila som hlavou.

,,Nie len som sa zľakla. Takého som ho ešte nevidela." Dylan si ma pritiahol k sebe a ja som ho objala. Je síce opitý, ale ochrániť ma dokáže.

,,Pome sa zabávať. Nenecháme si predsa zkaziť celý večer kvôli tomu idiotovi." Súhlasila som a zobrali sme sa na parket za Lenou a Karin. Stela s Patrickom sú niekde spolu. Samozrejme, že sme im nepovedali nič o Ryanovi. Nechcem aby zbytočne stresovali a báli sa o mňa.

...

Je 5 hodín ráno a my sme na ceste ku Stele. Jej mama si myslí, že spím pri nej takže sa musíme nenápadne a potichu dostať do izby.

,,Čautee!" Odzdravil sa nám Patrick, Lena a Karin. Dylan zaspal. Ani sa nedivím. On to poriadne prehnal. Pil Dúfam, že si nebude pamätať nič z toho čo sa stalo.

Stela pomaly otvorila dvere a zamkla. Po špičkách sme sa presunuli do jej izby a ľahli si. Ani som sa neprezliekla. Proste som sa zvalila na posteľ a zaspala.

...

Ráno bolo náročnejšie než som čakala. Myslela som, že mi vybuchne hlava a ku tomu som nespala ani 2 hodiny.

,,A kurva..." Spomenula som si na vec čo sa udiala s Ryanom a Dylanom.

Stela ešte spala. Napísala som jej lístok, že som musela odísť domov a nepozorovane som opustila jej izbu aj dom.

Nemôžem a ani nechcem ísť hneď domov tak som sa ešte zastavila v parku. Nie je ani 7 hodín takže tu je len pár ľudí. Sadla som si na lavičku a oddychovala. Mám pocit, že sa pozvraciam... Nechcem si ani predstaviť ako sú na tom ostatní.

V parku som sedela asi dvadsať minút a potom som sa vybrala domov. Mama aj Harry už boli našťastie preč a Hannah ešte spí. Samozrejme som aj ja pokračovala v spaní.