The love

20. Výlet

DEŇ 2.

Ráno som sa zobudila celá dolámaná. Ani nechcem vedieť ako sa cítia ostatní keď k tomu ešte aj pili. Tajne dúfam, že si Ryan nebude nič pamätať aj keď to by toho musel vypiť oveľa viac.

,,Dobre ránko." Ozvala sa Stela s ktorou sa ja odmietam baviť. Lena aj Karin boli vysmiaté.

Nejako som sa zodvihla z postele a išla som sa umyť, prezliecť a namaľovať. Dnes máme ísť niekam na výlet tak som si pobrala potrebné veci a zbalila ich do ruksaku. Všetci sme sa zišli vonku pretože máme rozcvičku. Stretli sme sa tam s Chrisom a Nickom.

,,Dobré ráno študenti. Dúfam, že ste sa vyspali a ste prebratý, lebo práve začína rozcvička!" Kričal po nás telocvikár, ktorý je tu s nami a všetci si lenivo našli miesto na rozcvičenie.

Rozcvička nebola až taká náročná, následovali raňajky a teraz už ideme na ten výlet. Mali by sme ísť do jaskyne. Neznášam jaskyne. Všetko je mokré, studené a je tam zima. Je dosť blbé vyberať si oblečenie keď von je 25 stupňov a v jaskyni 5. Obliekla som si čierne legíny, biele tielko, čiernu mikinu a na nohy som obula jediné čo som si zobrala-čierne vansy.

Myslím, že to nie je úplne outfit do prírody, ale nič iné - v čom je aspoň trochu teplo - nemám.

Na miesto sme došli autobusom v ktorom som sedela s Karin. Celá cesta trvala asi polhodinu a ja som len počúvala pesničky. Autobus zastavil a my sme vystúpili. Všade okolo nás boli kopce, stromy a pár metrov od nás sa nachádzal vstup do jaskyne. Učiteľka nám ešte predtým než sme tam vošli povedala čo máme a nemáme robiť. Do jaskyne budeme vchádzať vo dvojiciach.

Chcela som isť s Karin, ale tá ide s Lenou a so Stelou odmietam ísť. Zaradila som sa úplne nakoniec ako samostatná jednotka.

,,Môžme ísť spolu." Ozval sa Ryan spoza môjho chrbta.

,,Ehm...Nie ďakujem. Pôjdem sama." Usmiala som sa akoby sa nič nestalo.

,,Máme ísť vo dvojiciach." Zasmial sa a ja som v duchu preklínala všetko čo sa dalo.

,,Katie, Ryan hýbte sa!" Zakričala na nás Moorová, lebo všetci už boli dnu len my sme tam stáli ako idioti. Povzdychla som si a išla dnu po boku Ryana.

Dlhú dobu bol ticho a ja som za to bola taká vďačná lenže to by nebol on kebyže sa aj tak neozve.

,,O čom to včera hovorila Stela? Prečo by si mala zabudnúť na svoju minulosť?" Kurva. Prečo nemohla držať hubu?

,,Nerieš to." Odbila som ho. Čo sa týka mojej minulosti, Stela je jediná, ktorá o nej vie a ani tá nevie všetko a tak to aj ostane.

,,Mne to môžeš povedať. Ak chceš. Budem ťa počúvať."

,,Ale ja ti to nechcem povedať. Neverím ti."

,,A čo mám spraviť aby si mi verila?"

,,Nič."

,,Prečo si taká?" Pozrel sa na mňa, ale ja som ďalej sledovala cestičku predomnou.

,,Aká?"

,,Najskôr je všetko v pohode a potom sa z teba stane arogantná Katie."

,,Proste taká som." Na toto už nič nepovedal a som za to rada.

Som ku nemu milá dokým to on nepokazí a to on robí často.

Prechádzali sme jaskyňou. Celú dobu nás sprevádzala nejaká žena a rozprávala asi o každom centimetri jaskyne.

...

Konečne sme asi po hodine a pol vyšli na vzduch. Vôbec sa mi tam nepáčilo a celý čas mi bola zima. Predsa len tá mikina ktorú som mala nie je až taká teplá a legíny ani nehovorím... Potom sme sa ešte boli prejsť na vyhliadkovú vežu. To už bolo lepšie, ale zistila som, že moja kondička už nie je to čo bývala.
To bude tým fajčením... Asi by som mala začať znova behať.

"Domov" sme sa dostali o nejakej 20. Bola večera a išli sme spať. Všetci sme boli dosť unavení keďže sme toho včera veľa nenaspali.

Zajtra nás čaká nejaké prekvapenie tak uvidíme čo to bude.