The love

8. Rozhodnutie

Celú nedeľu mi v hlave behá len Dylan. Sotva si pamätám ako vyzerá, ale nechápem prečo som sa s ním bozkávala, keď som ho ani nepoznala. Myslím, že sa sním musím stretnúť a všetko si vysvetliť. Alebo na neho skôr zabudnem a nebudem to riešiť? Ja neviem. Som z toho večera celá mimo.

Nemala som tam chodiť. Bolo mi jasné, že sa stane niečo zlé, ale až takto zlé? Tak to som nečakala.

Samozrejme som sem-tam myslela aj na Ryana. A myslím, že som sa rozhodla čo budem robiť. Zabudnem na neho. Bude to najlepšie riešenie. Pred tým než som ho stretla bolo všetko fajn a od vtedy čo do mňa narazil v tom parku je to len horšie.

...

Vošla som do triedy a pohľad sa mi hneď stretol s Ryanovim. Sadla som si na svoje miesto pred neho a ignorovala ho.

,,Ahoj." Pozdravil sa mi a ja som neodpovedala. Ani som sa neotáčala.

,,Katie?" Moja odpoveď znova neprišla a teraz už asi pochopil, že dnes sa s ním asi do reči dávať nebudem.

...

Celú hodinu som sa s ním nebavila a Stela sa ma začala pýtať čo sa deje. Samozrejme, že jej nejdem hovoriť čo sa medzi mnou a Ryanom stalo... Bozk videla, lebo to bola úloha, keď sme hrali fľašu. Videli ho všetci, ale o tom čo sa dialo v jeho izbe vedieť Stela nemusí. Aj keď je to moja najlepšia kamarátka.

Cez prestávku som sa išla prejsť, pretože som nechcela tráviť čas v blízkosti Ryana, ale on to len tak nevzdáva a išiel hneď za mnou.

,,Katie prečo sa so mnou nerozprávaš? Spravil som niečo zle alebo?" Nádych, výdych.

,,Všetko je zle. Od doby čo som ťa spoznala ma sprevádzajú samé problémy. Nikdy som nemala ísť na tú tvoju párty. Nič z toho čo sa tam stalo sa nemalo stať. Všetko to bola jedna veľká chyba. Prosím nechaj to tak." Všetko čo si myslím som mu povedala aj keď to možno oľutujem, ale bude to tak najlepšie.

,,Takže takto si sa rozhodla... Dám ti pokoj, ale potom za mnou nechoď, keď ma budeš chcieť späť." Au. Toto celkom bolelo.

,,Toho sa báť nemusíš." Zanechala som si chladnú tvár aj keď vo vnútri ma to celkom ranilo.

,,Aj tak som chcel len sex..." Odišiel.
Posledná veta so mnou zvláštne zatriasla. Cítila som bolesť. Skoro takú ako v ten deň pred rokmi, ktorý všetko zmenil. Po líci mi stiekla slza. Rýchlo som bežala na záchody a zavrela sa tam. Vedela som, že v tom nie je nič viac, ale počuť to znova nahlas bolo bolestivejšie ako som čakala. Prečo som nechala ísť človeka, ktorého tak miluj... Nie.

Naozaj som chcela povedať to slovo? Nemôžem byť do Ryana zamilovaná. Ja neverím na lásku. Nikdy som na ňu neverila tak prečo ma toto napadlo?

Zotrela som si slzy a vrátila sa do triedy. Ryanovi som sa ani nepozrela do očí.

,,Stalo sa niečo?" Spýtala sa ma Stela, keď som si sadla na miesto. Pokrútila som hlavou a tvárila sa, že som v poriadku aj keď to vôbec nebola pravda.

Musím sa mu vyhýbať.