The love

3. Zvádzanie

Dnes sa už učíme. Nešťastne som sa so školskou taškou pobrala z izby. Mama a Harry išli skoro ráno preč. Vraj na nejakú schôdzu či čo.

Vyšla som z izby s plánom skorého odchodu, ktorý mi nevyšiel.

,,Ehm Katie Dove Cooperová na slovíčko." V strede chodby ma zastavil hlas mojej sestry Hannah. Oslovila ma celým menom. To znamená, že mám problém.

Nádych, výdych, otočka. Pomalým neistým krokom som kráčala do jej izby. Sadla som si vedľa nej na posteľ.

,,Áno?" Usmiala som sa ako slniečko.

,,Kde mi zmyzli tri cigarety?" V tomto momente sa mi ten úsmev rýchlo stratil. Vedela som, že tri už bude veľa.

,,Netuším." Mikla som plecom a snažila sa tváriť nevinne.

,,Si si istá?" Vôbec.

,,Hej."

,,Tak prečo som našla toto v tvojej mikine?" Roztvorila ruku v ktorej mala dve cigarety, ktoré som ja ešte nestihla vyfajčiť. Pohľad som sklopila na špičky mojich topánok.

,,Ako dlho?" Otázku som si vedela dokončiť aj sama. Myslím, že už není čo skrývať.

,,Pol roka..." Zasmiala sa, ale pochybujem, že jej to prišlo vtipné.

,,Mňa porazí..." Následovalo dlhšie ticho, ktoré som sa neodvážila prerušiť.

,,Katie máš 16. Vieš čo by robili rodičia ak by sa to dozvedeli?" Zvláštne. Čakala som, že mi vynadá.

,,Harry není môj rodič." Povedala som o niečo hlasnejšie a Hannah si hlasno povzdychla.

,,Dobre... Ale čo mama?"

,,Ty tiež fajčíš!"

,,Ty máš 16 a ja 22! Pane bože Katie..." Hlavu si schovala do dlaní.

,,Musím ísť do školy." Vybehla som z izby a ani som sa nestihla pozastaviť nad tým prečo už nie je v škole. Normálne chodí z domu skôr ako ja.

Keďže ma Hannah zahovorila rýchlo som zobrala jogurt a hodila ho do tašky. Vtom som začula moje zvonenie. To bude Stela.

,,Kde si tak dlho?!" Presne túto otázku som čakala. Otvorila som dvere a počula ako Stela na mňa nadáva. Len som sa nad tým zasmiala.

,,Katie!" Rozbehla sa za mnou a skočila mi okolo krku.

,,Musíme si pohnúť." Zobrala som ju za ruku a rýchlim krokom mierila do školy.

...

Prišli sme pred školu akurát na čas keď zazvonilo. Rozbehli sme sa do triedy a vtrhli do nej. Všetci sa na nás pozerali. Vrátane... Ryana. Vyzerám ako keby som odbehla maratón. Proste strašne. Môžem si odškrtnúť ďalší trapas.

Ospravedlnili sme sa a išli na svoje miesta.

...

Po prvej hodine som sa hneď rozbehla na záchod. Pri pohľade do zrkadla som sa sama seba zľakla. Vyzerám ešte horšie ako som si myslela.

,,Kurva." Zašepkala som si pre seba, keď som si upravovala vlasy. Dala som sa ako tak dokopy a išla späť do triedy.
Na chodbe som si prehrávala dnešný príchod do triedy. Bože to bolo tak trápne. Ou... Kvôli mojej zamyslenosti som do niekoho vrazila.

,,Prepáč." Ten človek sa zasmial a mne došlo kto to je. Zdvihla som hlavu aby som sa na neho pozrela.

,,Pohode. Určite si mi to chcela vrátiť však?" Ryan sa na mne zasmial aj keď ja nechápem čo mu príde vtipné.

,,Hej, lebo túžim byť v tvojej prítomnosti." Prevrátila som očami a jeho úsmev zmizol.

,,Kto by nechcel." Naklonil sa bližšie ku mne. Na chvíľu sa mi zastavil dych a tep sa mi zrýchlil. Ruku mi položil opatrne na líce. Vtedy som si uvedomila čo sa deje a vrátila sa do reality.

,,Čo to robíš?" Odstúpila som o krok do zadu.

,,To čo by si chcela." Nezaujato mikol plecom.

,,Až príliš veľa si o sebe myslíš." Ironicky som sa usmiala a chcela odísť lenže ma chytil za ruku, otočil a pritiahol si ma ku sebe. Tvár mal len kúsok od mojej a môj tep sa zase nebezpečne zrýchľoval.

,,Vidíš. Chceš to. Moja prítomnosť ťa vzrušuje." Ruka mi neovládateľne zašla na jeho líce a oči sa mi na chvíľu stratili v tých jeho. Zrazu zazvonilo a ja som si uvedomila čo vlastne robím. Hneď som sa odtiahla a odišla do triedy. Čo sa to práve stalo?