The love

48. Čo bude ďalej?

Nakloním sa a pobozkám ho.

,,Ja nemôžem. Som strašná krava. Len dnes sa stalo to s Ryanom a ja sa hneď bozkávam s mojim ex. Prepáč ak som ti dala falošnú nádej ja..."

,,Kľud Katie. Ja to chápem. Neospravedlňuj sa za to." Usmeje sa, ale moje výčitky neustupujú.

,,Mala by som ísť."

,,Aj ja. Ďakujem za dnešok, rád som ťa videl."

,,Ahoj." Bez ďalších slov odídem. Toto si pokašľala.

...

Prídem domov, prezujem sa a mierim do izby. Po ceste stretnem mamu ktorej sa pozdravím, ale ďalej nič neriešim. Má dosť starostí so svatbou. Vojdem do izby a zamknem dvere. Hneď na to mi zazvoní mobil. Položím, ale o chvíľu volá znovu.

,,Čo chceš Ryan?"

,,To nemyslíš vážne, že sa pohádame a ty hneď utekáš za svojim bývalým!" Ironicky sa zasmejem.

,,Vieš, on sa aspoň nechová ako idiot a nikomu neubližuje." Zhlboka sa nadýchne a výdychne.

,,Môžeš prosím ťa prísť ku mne a nechať si to všetko vysvetliť."

,,Nemyslím, že je čo vysvetľovať."

,,Ale je. Je toho strašne veľa čo nevieš a chcem ti to povedať. Poviem ti všetko čo len budeš chcieť. Úprimne a bez klamstiev. Sľubujem, len ma prosím vypočuj." Takého zúfalého som ho ešte nezažila.

,,Ryan...Dobre." Neisto súhlasím.

,,Vďaka bohu... Môžeš prísť ešte dnes?" Prvú vetu si povie viac menej pre seba.

,,Áno." Zložím a hlavu si skryjem do dlaní. Po chvíli premýšľania sa oblečiem a v tichosti odchádzam z domu. V izbe som nechala zapálené a pustila som hudbu aby to vyzeralo, že som tam.

Rozhodnem sa zobrať si taxi, ktorý po 10 minutách konečne dorazí. Poviem adresu a auto sa pohne.

...

Zaplatím a vystúpim. Prejdem cez veľkú bránu až ku vchodu a zazvoním. Našťastie otvorí Ryan a nie jeho rodina.

,,Ahoj."

,,Ahoj." Vojdem a mierim do izby. V tomto dome sa stalo toľko vecí. Posadím sa na posteľ, ktorá je na tom tak isto.

,,Chcem ťa späť." Nestihnem nič povedať a Ryan pokračuje.

,,Prosím Katie si to najlepšie čo ma v živote stretlo. Nechcem o teba prísť len preto, že som taký idiot."

,,Prišla som si vypočuť vysvetlenie a nie toto." Zachovám si chladnú tvár.

,,Kde začať..."

,,Kto bolo to dievča a prečo mi povedala tie veci?"

,,Pamätáš si ako som ti povedal o mojich výbuchoch hnevu a ako si to odniesla moja bývalá priateľka?" Prikývnem.

,,Volala sa Laura. Je to to dievča z parku. Ja... Raz sme sa hádali a ja som vybuchol. Nemyslel som na to čo spôsobím svojim správaním. Nechcem ti hovoriť podrobnosti... Nechcem aby si sa ma bála, ale proste som jej ublížil. Chcela odísť, ale ja som ju nepustil a... Znásilnil som ju. Bolo v tom veľa alkoholu. Vtedy som to tak nevnímal a všetko mi došlo až na druhý deň ráno." Poslednú vetu zašepká a ja chvíľu len rozmýšľam nad všetkým čo povedal.

,,Ľutujem to viac než čokoľvek iné." Chce ma chytiť za ruku, ale vykĺznem mu.

,,To nemení nič na tom čo si spravil Ryan."

,,Ja viem."

,,Nechcela na teba podať trestné oznámenie?"

,,Neviem, ale nepodala ho. Možno to bolo preto, že ma milovala a možno to bolo zo strachu."

,,A čo sa stalo po tom všetkom?"

,,Začala sa mi vyhýbať. Ospravedlnil som sa asi miliónkrát, ale nikdy mi to neodpustila. Nedivím sa jej..." Rozhodí rukami.

,,Bola jediná ktorej si to spravil?"

,,Ano. A je to aj dôvod prečo som od vtedy nechcel vzťah. Bál som sa. Neodpustil by som si tú istú chybu... Hlavne nie pri tebe." Chvíľu ostane ticho.

,,Bojím sa." Poviem skoro nezrozumiteľne a Ryan na mňa pozrie ešte vystrašenejším pohľadom.

,,Zlato... Nemáš sa prečo báť. V živote by som ti už neublížil. Tebe nie. Si to jediné čo mám." Ostane hrobové ticho. Neviem čo mu na to mám povedať.

,,Pamätáš... Pamätáš keď som ťa zobral na naše miesto? V živote som tam nikoho iného nezobral. Ani Lauru ani nikoho iného. Len teba... V ten večer sme sledovali západ slnka a ty si mi povedala, že ma miluješ. Bol to najkrajší okamih môjho života. Predtým mi nič nedávalo zmysel. Nechápal som ku čomu je život. A potom si prišla ty. Vstúpila si mi do života a úplne si ho zmenila. Vďaka tebe som spoznal čo je láska. Vďaka tebe som sa naučil opäť milovať. A ja... Proste nechcem byť ďalší, ktorého meno sa bojíš vysloviť Katie." Pri všetkých slovách čo povedal mi po lícach začnú stekať slzy.

,,Nechcem aby si sa ma bála a videla ma inak ako predtým, pretože to bolo všetko pred tebou, ale teraz... Som úplne iný. Nechcem ti ublížiť tak ako Thomas pred rokmi. Nechcem aby si trpela a už vôbec aby si si ubližovala." Chytí mi ruku a palcom prejde po jazvách.

,,Milujem ťa." Po líci mu stečie slza. V živote som ho nevidela plakať.

,,Prosím povedz niečo."

,,Aj ja teba milujem... Ani nevieš ako veľmi ťa milujem a to je dôvod prečo teraz potrebujem čas."

,,Toho ti dám koľko len chceš." Objíme ma. Nebránim sa, ale v mojej hlave sú hlavne myšlienky na Thomasa. Prečo som ho pobozkala a ako to poviem Ryanovi?

Alebo nepoviem?