The love

33. Otázka

Domov som ani nepáchla a rovno som zavolala mame, že budem pri Stele ešte jednu noc. Samozrejme, že nebudem s ňou, ale idem ku Ryanovi. Nakoniec mi navrhol aj prespanie a ja som si povedala prečo nie? Som s Ryanom šťastná, Dylan je s tým v pohode a zrazu nemám žiadny problém, ktorý by som musela riešiť takže sa nemám čoho báť.

Ešte pred tým než som išla ku nemu som bola so Stelou. Osprchovala som sa pri nej a ona mi požičala nejaké veci na prezlečenie aby som nemala to isté čo včera.

Rozlúčila som sa s ňou a nasadla do auta ku Ryanovi.

,,Ahoj kráska." Aké romantické.

,,Ahoj fešák." So smiechom som mu odpovedala podobným štýlom.

,,Ako si sa mal tých pár hodín čo sme sa nevideli?"

,,Chýbala si mi, ale inak dobre a ty?"

,,Tak isto. Tiež si mi chýbal." Obaja sme sa na seba usmievali ako slniečka. Neviem čo sa s Ryanom deje, ale celkom sa mi to páči aj keď nemusím príliš sladké a romantické rečičky.

V rádiu začala hrať moja obľúbená pesnička a ja som si ju šeptom spievala. Nie som žiadna speváčka tak to nebudem preháňať. Ešte by ma Ryan vysadil v strede cesty.

Po chvíli sme dorazili pred Ryanov dom a mne sa opäť vybavili všetky spomienky na veci, ktoré som tu zažila. Hlavne na tú páry na ktorej sa teraz už celkom smejem. Aj keď pri myšlienkach na Emily, ktorá sa lepí po Ryanovi mi do smiechu veľmi nie je. Radšej sa vrátim do reality.

Ryan mi ako pravý gentleman otvoril dvere od auta a dokonca aj vchodové dvere do domu. Vošla som do veľkej obývačky a zvalila sa na biely gauč.

,,Radšej by si si mohla ísť ľahnúť do postele." Oblízol si pery a pomaly sa ku mne naklonil, ale ja som sa uhla. Nechápavo na mňa pozeral a ja som sa zasmiala.

,,Ideš byť zlá?"

,,Ja? Kdeže." Provokatívne som si zahryzla do pery.

Ryan zopakoval pokus o bozk, ale znova mu to nevyšlo. Postavila som sa z gauču a mierila do kuchyne. Ryan sledoval každý môj krok. Do poháru som si naliala vodu. Ku Ryanovi som otočená chrbtom tak prečo to nevyužiť. Zhodila som na zem lyžičku aby som sa musela zohnúť a Ryan mal príjemný výhľad.

Ani som nestihla nič povedať a ocitla som sa posadená na kuchynskej linke.

,,Chceš sa hrať?"

,,Musíš byť rýchlejší." Zoskočila som z linky a spravila pár krokov dozadu. Ryan sa za mnou rozbehol a ja som začala utekať. 2 krát som obehla gauč a rozhodla som sa zobrať to po schodoch. To som nedomyslela. Čo teraz? Vbehla som do Ryanovej izby, ale nestihla som zavrieť dvere, Ryan vkĺzol dnu a oprel ma o stenu.

,,Už mi neujdeš." Zašepkal mi do ucha a mne sa podlomili kolená. Milujem keď toto robí a dobre vie, že je to moja slabosť.

Vrhol sa mi na pery a ja som sa nechala unášať túžbou po ňom. Otočil sa so mnou o 180 stupňov a zvalil nás na posteľ. Chcela som mu vyzliecť tričko, ale tu ma zastavil a teraz som bola ja tá, ktorá nechápala.

,,Chcem sa ťa niečo spýtať." Vážne Ryan? Nemohol si zvoliť lepšiu chvíľu?

,,Musí to byť teraz?" Hodila som na neho psie oči a on prikývol. Sadol si tak som spravila to isté a čakala čo povie.

,,Tak hovor."

,,Pripravoval som sa na toto celkom dlho a nie som si istý či to tak chceš keďže včera si hovorila, že máš radšej kamarátstva s výhodami, ale za pokus nič nedám a ak nechceš tak je to v poriadku, ja to chápem. Chcela by si so mnou vzťah?"