The love

2. Spolužiaci

Stela po chvíli prišla ku mne na lavičku.

,,Čo to malo byť?" Nechápavo na mňa pozerala jej oceánovo modrými očami.

,,Čo by malo byť?" Tvárila som sa, že neviem o čom hovorí aj keď mi to bolo úplne jasné. Stela hneď spustila kopu otázok a viac-menej blbých poznámok. Aspoň pre mňa blbých.

'Výsluch' sprevádzali otázky typu prečo som odišla, čo mi vadilo na Rickovi či ako sa volá a podobne... Stela musela zdôrazniť aj to aký bol pekný. Nad tým som sa len zasmiala a rozhovor sa skončil.

----------------------------------------------------------

Dnes je prvý deň na strednej. Teraz na mňa dopadol ten stres, ktorý tu nebol celé prázdniny. Na tento deň som si obliekla čierne šaty na ramienka a krátky biely svetrík. Na nohy som zvolila pohodlné tenisky.

Mama aj Harry ešte spali a Hannah už odišla do školy, keďže ju má o dosť ďalej ako ja. Je to jej posledný rok na vysokej.

Mala som v pláne si ísť chystať desiatu, keď som sa pred schodami zastavila a otočila smer kroku.

Uistila som sa, že na chodbe nik není a vošla do izby mojej sestry. Oči mi padli na jej nočný stolík. Otvorila som ho a presne tak ako som čakala sa tam nachádzali dve krabičky s cigaretami. Jednu som zobrala, otvorila a potiahla tri cigarety.
Dúfam, že si ich nepočíta, ale do teraz neprišla na to, keď som jej nejakú zobrala takže som sa cítila pokojne.

Vybehla som z izby a išla si pripraviť spomínanú desiatu. Orientovať sa v novej, nadpriemerne veľkej kuchyni je dosť zložité. Nevedela som nájsť ani rožky, ale nejako som to zvládla. Raňajky som nestihla, kvôli mojej závislosti na telefóne tak som schmaltla ešte jeden rožok, ktorý si dám po ceste.

Vybehla som z našej "vili" a na ceste ma už čakala Stela. Objali sme sa a rýchlejším krokom sme mierili na našu novú školu. Stela sa nezabudla zasmiať nad mojími raňajkami v podobe rožku.

...

Všetci žiaci stáli na školskom dvore kde mal už preslov riaditeľ. Trošku meškáme. Nenápadne sme sa presunuli medzi prvákov - našich nových spolužiakov. Všetci vyzerali fajn, pár tvári som poznala zo základky, ale nemala som v úmysle sa tu s niekym viac baviť. Zaujato som si prezerala všetky nové postavy.

Keď riaditeľ a pár ďalších ľudí dokončilo svoje príhovori a nudné motivácie do nového školského roku, presunuli sme sa do triedy.

Ako prvá sa predstavila triedna Moorová. Teraz sme na rade my. Veľmi som nevnímala až na jedno meno ktoré mi udrelo do uší.

,,Ryan Andrews." Obzrela som sa na miesto za mnou. Sedel tam chlapec s hnedými strapatými vlasmi a krásnymi modrými očami. Na sebe mal mne už známu mikinu.

Nie nie nie! To si robíš srandu! Prosím nech to není TEN Ryan. Ryan ktorý do mňa vrazil a dal mi možnosť si z blízka obzrieť pre mňa nový chodník v parku. Pohľadom som zašla na Stelu, ktorá sedela na mieste vedľa mňa. Na tvári mala veľký úsmev a oči jej žiarili. V duchu sa mi smeje. Viem to.

,,Ehm." Odkašľala si učiteľka a mne došlo, že som na rade. Všetky oči boli na mne a pár ľudí sa dokonca zasmialo. Vrátane Ryana.

,,Em... Ja som... Katie Cooperová." Trapas.

...

Zvoní na koniec hodiny. Konečne. Postavila som sa, že sa prejdem niekam von z triedy, ale v tom ma niekto zastavil. Rukou sa oprel o stenu čím ma donútil oprieť sa o ňu tiež. Cítila som na sebe jeho dych.

,,Vyzerá to, že naše cesty sa spájajú." Povedal so smiechom Ryan a oblízol si spodnú peru. Jeho dva diamanty (oči :D) ma prebodávali.

,,Ani náhodou." Nahodila som ironický úsmev a vyvliekla sa z tohto 'väzenia.' Pane bože tento chalan je tak nepríjemný a otravný, že to ani není možné.

----------------------------------------------------------

Po zbytok dňa sa nestalo nič zaujímavé. Všetky triedy okrem prvákov pustili domov. My sme mali spoločnú hodinu na ktorej sa nám predstavovali všetci učitelia.

Táto časť je taká o ničom, ale príbeh sa musí rozbehnúť (neznášam začiatky😂)

Tak aký názor máte zatiaľ na Ryana?