Katie je mladé arogantné dievča, ktoré kvôli bolestivej minulosti netúži po láske a nechce sa zamilovať. S rodinou sa presťahuje do mesta v ktorom sa jej život úplne zmení. Do cesty sa jej postavia nový ľudia a ona si zrazu nie je istá tým čo cíti.
...
Ráno som napísala Stele, že chcem byť sama takže som do školy išla bez nej. Celú cestu som len rozmýšľala.
,,Ahoj." Vykríkla som a rýchlo si zakryla ústa.
,,Bože nestraš ma!" Prvýkrát za dva dni som sa zasmiala.
,,Prepáč." Dylan sa tiež zasmial a pritlačil sa mi na pery.
,,Chýbali mi tvoje bozky." Znova ma jemne pobozkal a bok po boku sme sa vybrali do školy.
,,Dávaj si pozor a nech sa stane čokoľvek príď za mnou." Už chcel odísť, ale ja som ho zachytila a tentokrát som bola ja tá ktorá ho začala bozkávať. Zazvonilo, ale ja som to úplne odignorovala. Dylan si to všimol a hneď reagoval.
,,Musím ísť." Obaja sme sa pousmiali a ja som ho konečne pustila. Vošla som do triedy a Ryan bol ako zvyčajne na svojom mieste úplne v zadnom rohu. Ľutujem, že som si na začiatku roka sadla pred neho. Celý čas som s ním naviazovala očný kontakt. Nechcem vyzerať, že ma to zobralo alebo že mi to ublížilo.
Zatiaľ čo môj pohľad bol vážny a asi aj trochu povýšenecky, Ryan sa na mňa usmieval. Nie normálne, bol to jeho povýšenecký úsmev, ktorý tak nenávidím.
,,Ahoj." Pozdravila ma Stela a ja som sa na ňu usmiala. Objali sme sa a čakali na učiteľku.
,,Doniesol niekto peniaze na výlet?" Nechápavo som sa pozrela na Stelu.
,,Jaaj to som ti zabudla povedať. V pondelok sa ide na celý týždeň na výlet. Hovorili nám to včera keď si nebola v škole." Ostatní už dávali učiteľke peniaze. Najskôr sa mi tam nechcelo, ale potom Moorová povedala, že je to povinné takže nemám na výber.
Cez prestávku som išla za Dylanom a oznámila mu, že tu celý týždeň nebudem.
,,Katie nemyslím si, že je to dobrý nápad."
,,Čo? Prečo?"
,,Lebo tam bude aj Ryan." Aha tak to mi trošku nedošlo.
,,Neboj sa dám si pozor. Nebudem tam sama." Usmiala som sa na neho. Zdá sa, že ho to ukľudnilo.
,,Dobre. Verím ti, ale ak sa o niečo pokúsi tak ho už naozaj zabijem." Rukou mi prešiel po krku.
...
Po škole som mala chuť na dlhšiu prechádzku tak som zvolila cestu cez park.
,,Ahoj." Počula som známy hlas a želala si aby sa mi to zdálo.
,,Čo chceš Ryan?" Otočila som sa na neho s kameným výrazom.
,,Chcem sa len normálne rozprávať."
,,Myslím, že sme sa rozprávali dosť." Neverím mu ani slovo.
,,Prosím. Chcem sa ti ospravedlniť za moje správanie. Neviem čo to do mňa vtedy vošlo. Nikdy som ti nechcel ublížiť a strašne ma to mrzí. Mohli by sme to skúsiť znova?" Ja neverím vlastným ušiam. Počula som dobre alebo mám halucinácie?
,,Neverím ti." Ironicky som sa zasmiala.
,,Prosím. Daj mi jednu šancu to napraviť. Nechcem prísť o také úžasné dievča. Pamätáš ako som povedal, že si najlepšia? Je to pravda a bol by som idiot ak by som ťa nechal ísť za niekym iným. Aj keď máš Dylana..." Jeho meno vyslovil s nenávisťou v hlase. ,,... Ale som ochotný za teba bojovať." Dokončil svoj preslov a ja som nevedela čo mu na to mám povedať.
Ublížil mi... a nie raz, ale zároveň po ňom túžim. Keď si spomeniem na tú párty želám si vrátiť sa tam. Bože mám poriadny zmätok v hlave. Už ani neviem čo chcem.
,,No...Dobre." Usmiala som sa aj keď neviem či som spravila správnu vec. Má poslednú šancu. Ak to pokazí, kašlem na neho.
,,Ďakujem. Môžem ťa odprevadiť?" Len som prikývla a išli sme. Neverím mu úplne na 100 percent nič čo povedal. Celú cestu sme boli viac-menej ticho.
,,Môžme to brať ako úplný začiatok? Zabudneme na minulosť a začneme ako ľudia, ktorí sa nikdy nepoznali." Prehovoril keď sme boli už skoro pri mojom dome.
,,Dobre." Toto zvládnem. Ja sa nikdy nepozerám na minulosť ani budúcnosť. Žijem prítomnosťou.
,,Bozk na nový začiatok?"
,,Dobrý pokus." Zasmiala som sa a išla domov. Ryan tam ešte chvíľu stál a sledoval ako odchádzam. Tentokrát mu to nebudem uľahčovať.
,,Ahoj." So zdvihnutým obočím som pozrela na Harryho, ale neodzdravila som sa mu.
,,Katie? Môžme sa porozprávať? Prečo sa chcú všetci rozprávať?
,,Nie, ďakujem." Vybrala som sa po schodoch do izby.
,,Poď sem... Prosím." Zhlboka som sa nadýchla a vrátila sa do obývačky. Oprela som sa o stenu a čakala čo povie.
,,Viem, že ma nemáš rada a chápem ťa, ale bol by som rád keby sme spolu vychádzali. Ak si pýtam veľa chcem aby si sa aspoň ku mame správala dobre."
,,Skončil si?" Prevrátila som očami a chystala sa na odchod.
,,Toto je pre teba." Podal mi krabičku, otvorila som ju a bol v nej diamantový náhrdelník.
,,Nemusíš si ma kupovať." Chcela som mu ho vrátiť, ale odmietol.
,,Nekupujem si ťa. Ber to ako taký darček na uzmierenie... Aj keď možno len z mojej strany." Nič som na to nepovedala a konečne išla do svojej izby. Náhrdelník som odložila do stolíka a ľahla som si na posteľ. Mám o čom premýšľať.
Ja sa stále neviem rozhodnúť či Dylan alebo Ryan.
Nejako sa mi nepáčila stará obálka knihy takže som zase spravila novú 😊
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
