The love

39. Starý známy

Mama mi nemôže zakázať Ryana, keď spolu chodíme do tej istej triedy. Dnes ráno mal prísť aby sme spolu išli do školy, ale nechcem riskovať, že nás mama uvidí spolu takže som to musela zrušiť.

Kráčam so Stelou dlhým chodníkom a v ruke držím cigaretu, ktorá ma aspoň trochu ukľudňuje.

,,Nechápem tvoju mamku Katie. Hlavne nehovor, že ju budeš poslúchať a prestaneš sa s ním stretávať." Prevráti oči a zasmeje sa.

,,Ani náhodou."

...

Vojdem na školskú chodbu a pred triedou sa už o stenu opiera spomínaný Ryan.

,,Ahoj láska." Objímem ho a pobozkám.

,,Nezakázala ti mama sa so mnou stretávať?" Zasmeje sa a ja na neho zazrem.

,,Hmm nespomínam si na to." Chytím ho za ruku a ťahám ho ku mojej lavici. Obaja si sadneme na svoje miesto a vedieme bezvýznámny rozhovor.

Po chvíli vojde učiteľ, náš dialóg ukončí a začne sa hodina nudy. Celých 45 minút som sa bavila so Stelou a Ryanom. Učiteľ si nás vôbec nevšímal takže sme to využili.

...

Práve nám skončila matematika a ja si pripravujem učebnice na ďalšiu hodinu.

,,Katie Cooper a Ryan Andrews do riaditeľne. Oznam opakujem. Katie Cooper a Ryan Andrews do riaditeľne." Ozve sa zo školského rozhlasu a obaja sa na seba pozrieme s nechápavým pohľadom. Nedobrovoľne sa postavíme a mierime do riaditeľne.

,,Som zvedavý čo si ten starý debil na nás zase vymyslel."

,,Tak to aj ja. Je na nás úplne zasadnutý." Vojdeme do miestnosti a bez slov sa posadíme.

,,Keďže ste za váš problém neboli potrestaný a vyhli ste sa vylúčeniu tak som sa rozhodol vás potrestať. Týždeň budete každý deň po škole upratovať triedu. Samozrejme to sám skontrolujem takže si nič neuľahčujte." Môj mozog sa zastaví pri slove upratovať. Nie som nejako extrémne lenivá, ale upratovať triedu sa mi naozaj nechce a už vôbec nie kvôli takej blbosti. Veď to bola nehoda...

,,To nemyslíte vážne." Ryan na neho pozerá ako na blázna. Ja radšej ani neotváram ústa, lebo to nedopadne dobre.

,,Ale áno Ryan, myslím a budem sa tešiť keď začnete už dnes." Ironicky sa usmeje a ja na neho zazrem. To mu nemohli naši rodičia dať o niečo viac peňazí aby sme sa vyhli tomuto peklu? Aj keď tipujem, že ten návrh mohol vyjsť aj z ich úst.

,,Prajem pekný zvyšok dňa. Po škole vás tam chcem vidieť. Dovidenia."

Ironicky sa na neho usmejem. Chystáme sa na odchod a v tom sa otvoria dvere. Všimne si kto vošiel a na mieste zamrznem.
Môj dych sa zastaví a v hlave mi beží milión spomienok na neho.

Vo dverách stojí Thomas a jeho pohľad je upretý na mňa.