The love

16. Zabijem ho

Ráno som sa zobudila na budík o 7. Išla som do kúpeľne no keď som sa zbadala v zrkadle dych sa mi zastavil. Na krku som mala veľké modriny. Hneď mi bolo jasné čo ich spôsobilo. Ruky mi vyleteli na krk.

,,Kurva." Zašepkala som si pre seba a do ruky chytila make-up ktorým som chcela modriny zakryť. Nikto to nemôže zistiť. Make-up modriny nezakril úplne. Stále vidno, že tam sú tak som si dala tričko s golierom a vlasy som prehodila dopredu.

Zavolala som Dylanovi a čakala kým príde. Nikto nie je doma takže sa môžme stretnúť pri nás. Po chvíli zazvonil zvonček a ja som utekala otvoriť. Len čo som otvorila, Dylan ma objal. Má poriadny stisk, ale nevadí mi to. Teraz to potrebujem.

,,Ehm... Dáš si niečo na pitie?"

Prerušila som ticho.

,,Len vodu." Nabrala som dva poháre vody a odniesla ich do mojej izby. Sadla som si na posteľ. Dylan si sadol vedľa mňa a bez slova ma sledoval.

,,Čo sa stalo?" Prerušil dlhé ticho, ktoré začínalo byť trápne.
Nevedela som čo mu mám povedať.

,,Len... Potrebujem aby si bol teraz pri mne." Slabo som sa usmiala. Dylan mi chytil ruku a opäť si ma k sebe privinul. Sedeli sme takto pár minút, keď som sa odtiahla a pozerala do jeho krásnych orieškových očí. Nevydržala som to a začala som ho bozkávať. Najskôr len nežne no potom už vášnivejšie. Dylan ma chytil za boky a zvalil na posteľ.

Nevedela som sa odtrhnúť. Každú chvíľu som si vychutnávala na plno. Myšlienky mi na chvíľu ovládol Dylan. V tomto momente som nechcela nič iné. Pri ňom sa cítim v bezpečí.

Chytil lem trička, pretiahol mi ho cez hlavu a odhodil na zem. Chcela som aby ma znova pobozkal, ale tu sa zastavil a pozeral na mňa s vystrašeným výrazom. Nechápem čo sa mu stalo.

,,Katie čo to je?" Jemne sa dotkol môjho krku a mne podľa jemnej bolesti došlo o čom hovorí.

,,Čo?"

,,To sú modriny?" Zasmiala som sa a krútila hlavou ako idiot. Chytil ma za ruku a ťahal do kúpeľne, kde si to na lepšom svetle začal obzerať.

,,Ty máš na tom make-up?" Neodpovedala som. Neviem čo mu na to mám povedať. Do ruky zobral odličovač a odličovací tampón, ktorým mi začal modriny odkrývať. Bolelo to, ale len som stála ako omámená. Keď všetko zotrel len sa na mňa pozeral.

,,Kto ti to spravil?" Sledoval ma s ľútosťou v očiach.

,,Nikto." Vošla som do izby, zdvihla moje tričko a naspäť si ho obliekla.

,,Je to od škrtenia, že?" Mlčala som.

,,Kto ti to spravil? Prosím odpovedaj mi." Sadla som si na posteľ a hlavu si skryla do rúk. Neviem či mu to mám povedať. Mám z toho zlý pocit.
Prisadol si ku mne a hľadel mi do očí.

,,Katie? Prosím povedz mi kto to spravil...Prosím."

,,Ryan." Hlas sa mi zatriasol. Videla som ako Dylana zaplavil hnev. Začal sa prechádzať po izbe a zhlboka dýchal. Bolo vidno, že sám nevedel čo má robiť.

,,Ja som to vedel..." Buchol päsťou do steny.

,,Kedy ti to spravil a ako?"

,,Včera... Ostala som poškole... Je to moja chyba, provokovala sa. Povedal mi, že som štetka tak som mu chcela vraziť, ale on ma predbehol a chytil ma pod krk." Radšej som vynechala časť, ktorá hovorí o tom že to bolo viac-menej aj kvôli tomu čo sa stalo v bare. Nechcem aby si niečo vyčítal.

,,Ja ho zabijem..."

,,Prosím nechaj to tak. Dokážem sa o seba postarať." Z oka mi spadla jedna slza ktorú som rýchlo utrela.

Dylan sa ešte dlhú dobu prechádzal po izbe a snažil sa ukľudniť. Len som ho ticho sledovala očami a čakala kým bude schopný sa so mnou normálne rozprávať.

Síce to trvalo dlho, ale ukľudnil sa a sadol si vedľa mňa na posteľ.

,,Zaleží mi na tebe." Chytil mi ruky a očami sledoval môj krk.

,,Záleží? Myslela som si, že chceš byť len kamarát s výhodami... Žiadne city. Nič." Pozrela som mu do očí. Videla som v nich neistotu, strach, hnev aj smútok zároveň.

,,To neznamená, že mi na tebe nezáleží ako na kamarátke." Usmial sa.

,,Aj keby sme len kamaráti tak mi nie je jedno, že chodíš s modrinami." Prešiel mi po fialovomodrých 'fľakoch.'

,,Počuj... Prečo nechceš vzťah?" Rýchlo som zmenila tému na niečo ľahšie. Aspoň som si to myslela.

,,Ja... Nie že by som nechcel vzťah... Lepšie povedané nechcem milovať."

,,Prečo?" Chvíľu bolo ticho...

,,Mal som krásny vzťah. To dievča som miloval ako nič iné, ale asi to nebolo súdené... Sľubovala mi, že bude pri mne navždy, ale potom odišla za iným."

Pevnejšie mi stlačil ruky.

Nestihla som mu na to nič povedať.

,,A ty? Prečo neveríš na lásku?"
Tak som dúfala, že moju otázku nezopakuje.

,,Poznám ako sa cítiš... Nechcem o tom hovoriť. Proste nemám dôvod veriť na lásku." Už len pri spomienkach sa mi do očí tlačia slzy. Nechcem pred ním plakať. Dylan ma objal a mne došlo ako dobre mi s ním je.