42. Udobrenie

1.1K 33 2
                                    

Včera večer mi volala Stela aby som išla von s ňou a našou partiou. Odmietla som to a namiesto toho som ležala s plačom v posteli. Dnes sa musím dať dokopy, pretože idem do školy a nechcem aby sa ma ľudia na chodbách ľakali.

Vezmem taštičku s make-upom a prídem do kúpelne. V živote som nemala také kruhy pod očami ako dnes. Vyzerám akoby som 4 noci nespala, ale korektor to zachráni... Aspoň dúfam.

Dokončím svoj make-up a v duchu sa pochválim. Oči som spravila tmavšie ako zvyčajne aby som nevyzerala úplne ako zombie. S rúžom to preháňať nejdem.

Obliekla som si sveter, pod to kraťase a vysoké čierne topánky na opätku

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Obliekla som si sveter, pod to kraťase a vysoké čierne topánky na opätku.

Obliekla som si sveter, pod to kraťase a vysoké čierne topánky na opätku

Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.

Na to ako som strávila posledné dva dni vyzerám nečakane dobre.

Zoberiem tašku, vyjdem von, pozdravím sa so Stelou a vyrazíme do školy.

,,Ako je možné, že vyzeráš tak dobre, keď si celé dni nespala?" Pozrie na mňa a ja sa zasmejem.


...

Prídeme do školy a pred triedou sa zhlboka nadýchnem. Vojdem a môj pohľad smeruje na poslednú lavicu v rade pri okne. Ryan si ani nevšimne moju prítomnosť tak pokračujem v chôdzi. Sadnem si a nevenujem mu žiadnu pozornosť.

Po hodine sa rozhodnem, že je na čase toto všetko napraviť.

,,Ahoj. Môžme sa... Preboha čo si robil?" Všimnem si Ryanove hánky. Sú modré a sú na nich chrasty.

,,Nič... Čo si chcela?"

,,Chcela som sa porozprávať. Prosím." Nevenujem viac pozornosti jeho rukám a rovno sa presuniem k téme. Výjdeme spolu na chodbu a Ryan bez ďalších slov čaká kým začnem rozprávať.

,,Prepáč za ten včerajšok... Ja... Neviem čo ti na to mám povedať, naozaj ma to mrzí, že som myslela na človeka, ktorý pre mňa už dávno neexistuje a nie na človeka, ktorého naozaj milujem... Ryan na nikom mi nikdy nezáležalo tak ako na tebe. Prosím odpusť mi to, nechcem o teba prísť a nechcem aby to takto skončilo."

,,Chápem to a prepáč za moju reakciu... Aj ja ťa milujem, nikdy som neprestal a nikdy neprestanem." Pobozká ma a moje telo opäť zaplaví ten nádherný pocit šťastia.

,,A teraz mi vysvetli čo to je." Chytím ho za ruku a smutne sa na neho pozriem.

,,Vysvetlím ti to, keď budeme osamote, dobre?" Kývnem a ruka v ruke sa vrátime späť do triedy. Stela sa nad nami pousmeje a ja jej úsmev opätujem.


The loveWhere stories live. Discover now