The love

22. Deň odchodu

DEŇ 4.

Zobudila som sa, keď so mnou niekto triasol.

,,No?" Pretrela som si oči a pozrela na osobu, ktorá ma prebudila.

,,Vstávaj musíme ísť do tábora. Už je ráno." Úplne som zabudla, že sme v lese, ležím na studenej zemi a musíme sa dostať ku ostatným. Vystrelila som na nohy a zobrala si mikinu. Nič iné so sebou nemám.

,,Včera som ešte poslal správu že som ťa našiel a prídeme ráno... Lenže už je 9 hodín. Trošku sme zaspali." Obaja sme sa zasmiali a Ryan ma viedol ku chatkám. Po ceste som si všimla cucflek na jeho krku a pre seba som sa zasmiala.

,,Radšej by som ostala v lese a pokračovala tam kde sme skončili." Prevrátila som očami, keď sme dorazili a už k nám bežala Moorová. Áno ona naozaj bežala.

,,Čo si hovorila?" Teraz som si uvedomila, že som to povedala nahlas.

,,Nič nič." Usmiala som sa, ale mám pocit, že to aj tak počul.

,,Bože Katie kde si bola?! Vieš ako som sa bála? Keby sa ti niečo stalo okamžite ma vyhodia a idem do väzenia! Si normálna?"

,,Tak ešte že som tu." Ironicky som sa zasmiala a išla do svojej chatky. Všetci niekam zmyzli. Pravdepodobne na nejaký ďalší výlet, ktorého sa ja nezúčastním keďže som ho nestihla. Našťastie.

Hodila som špinavú mikinu ku posteli a išla som sa osprchovať. Z tašky som vybrala čisté oblečenie.

Vyzliekla som si nohavice aj tričko. Obliekla som si modré rifle. To si robíš srandu?

Začala som sa hrabať v mojich veciach, ale nič. Ja nemám čisté tričko. Ako je to možné?

,,Môžeš ostať aj takto." Chatkou sa ozval môj výkrik a hnusne som zazrela na Ryana, ktorý stál medzi dverami.

,,Nemám čisté tričko." Ryan sa ani nepohol.

,,Nečum na mňa a rob niečo!" Začal sa približovať ku mne.

,,Nie toto som nemyslela. Choj preč." Zasmial sa a otočil sa na odchod.

,,Čakaj tu!" Zaznelo od dverí. No von asi nepôjdem.

Po chvíli sa vrátil a v ruke držal tričko. Určite je jeho. Prišiel ku mne a chcel mi ho podať, ale keď som sa preň natiahla, uhol rukou a pritlačil ma o stenu. Spomenula som si na situáciu v škole, keď ma škrtil-stále nemôžem uveriť tomu, že to spravil, ale povedali sme si, že začneme od znova-ale s malou výnimkou, že ma teraz začal bozkávať.

,,Chcela si pokračovať tam kde sme skončili." Zasmial sa a mne už bolo jasné, že moju poznámku vtedy počul.

Bozky som mu opätovala. Ryan ma zdvihol a ja som obmotala nohy okolo jeho pásu. Zvalil sa so mnou na posteľ a pokračoval v bozkávaní.

,,Bože čo mi to robíš." Povedal do bozkov a ja som sa jemne zasmiala. Vyzliekla som mu tričko. Má úžasne vypracované telo. Od mojich pier sa presunul ku krku. Nevyhla som sa vzdychu. Pokračoval nižšie a nižšie. Chcela som aby táto chvíľa trvala čo najdlhšie. Užívala som si každý jeden bozk a nemyslela na nič iné.

Uvedomila som si, že sa nemôžem toľko báť budúcnosti. Záleží len na prítomnosti.

Venoval mi jeden bozk aj na brucho a chystal sa mi rozopnúť nohavice, ale vtom nás vyrušil vyzváňajúci mobil.

,,Kurva. To si zo mňa robíš srandu?" Natiahol sa pre telefón a zdvihol.

,,Kamo hrabe ti? Naozaj musíš volať práve teraz?" Pár minút kecal do mobilu a ja som ho len sledovala. Z tohto už nič nebude.

,,Prepáč... Bol to Chris a pýtal sa kde sme."

,,V poriadku." Zasmiala som sa aj keď mi to prišlo ľúto.

,,Mali by sme ísť za Moorovou než príde ona sem." Navrhol Ryan. Nechcela som, ale musela som súhlasiť. Predsa len netúžim po tom aby ma Moorová videla s Ryanom. Aj keď ten jej pohľad by stál za to.

Obliekla som si tričko, ktoré voňalo ako on. Ryan spravil to isté a už sme vychádzali z chatky.

DEŇ 5.

Dnes je deň odchodu. Pobalili sme si veci a nasadli do autobusu v ktorom sa nič zaujímavé nedialo. So Stelou som sa nebavila od prvého dňa tu.