Ohh...

Rano

Ráno som sa zobudila v mäkkej posteli. Uff. Som rada ,že ma Adam nenechal vonku. Pomaly sa obzriem a poriadne natiahnem. Opatrne vstanem a na stolíku si všimnem môj batoh s vecami. Vyberiem si z neho čisté tričko a kraťasy. Začnem sa prezliekať keď tam vtrhne, kto iný než Adam. "Sorry." Uškrnie sa a zavrie oči a pre istotu si ich zakryje rukou. Pretočím očami a oblečiem si  ešte rýchlo tričko , ktoré mi chýbalo. Pribehnem k posteli a vezmem najväčší vankúš čo tam bol. Namierim ním na neho a hodím mu ho rovno do hlavy.  Zarazí sa  a snaží sa spamätať z toho čo sa stalo. "No tak! Veď sorry .Bolo to omylom." Dá ruky do obranného gesta a nevinne sa usmeje. "Jasné." Prídem k nemu a snažím sa ho vytlačiť z izby. "Len som prišiel povedať ,že sú hotové raňajky." Povie rýchlo ale v tom mu zavriem rovno pred nosom. "Dobre . Zachvíľu som tam." odpoviem mu spoza dverí a prídem do kúpeľne. Umyjem si aspoň tvár a nejako si upravím to hniezdo čo som mala na hlave. Naposledy sa pozriem na svoju rozospatú tvár do zrkadla. Vyzerala som aj lepšie ale teraz na tom nezáleží. Vyjdem z menšej kúpeľne a pôjdem rovno do kuchyne. Na stole už boli pripravené raňajky. "Asi som mala povedať skôr, že neranajkujem."Sadnem si za stôl a od pijem si z džúsu.
"To si teda mala. Vieš ako dlho mi trvalo urobiť tie palacinky?"Urazene na mňa pozrie Adam a prebodne ma pohľadom
"tak prepáč. Nenapadlo ma, že mi budeš robiť raňajky ako nejakej princenej."Pretočim očami a opriem sa o stoličku

"Vážne si pripadáš ako princezná?" Zasmeje sa nad mojou myšlienkou. Zavraždím ho pohľadom a vezmem jablko z misky predomnou. Už som to do neho chcela hodiť ale Viktória ma zastavila.
"Tieto vaše podpichovačky si nechajte na inokedy, deti." Vydýchne a sadne si vedľa mňa na stoličku. Keďže som dcéra Sebastiana. Chcela som to jablko po ňom hodiť aj Tak. Lenže mi ho Viktória zobrala z ruky a vrátila do misky. Týmto sa začalo  toto krásne dovolenkové ráno. Bola som fuč zo školy. Ušla z domu a užívam si tu s mojou maminou a Adamom. Mám pocit, že je ako sluha. V niektorých chvíľach si myslím, že je aj debil ale to je teraz uplne jedno. "Dnes ťa vezmem na miestnu party." Povie Adam s plnými ustami palaciniek. Viktoria vezme servitku a utrie mu čokoládu ,ktorá mu ostala v kutíku úst. Prekvapene na neho pozriem a odhryznem si z jahody. "na party? nebolo by lepšie ak trávim viac času s Viktoriou? Kedže som prišla kvôli nej." Pozriem na neho a on iba prehltol."To je pravda. Ale ako som ťa včera videl uplne v myšlienkach. Tak si myslím že menšie odreagovanie od tohto všetkého ti neuškodí."Povie a začne si krájať ďaľšie kúsky palacinky."Čiže si myslíš ,že ísť na party kde nás hocikto spozná . Je dobrý nápad?"
"Samozrejme. Ani tvoja existencia nebol dobrý nápad a si tu."Zasmial sa a ja som len zaskočene pozerala. Akože čo prosím? Bolo aj počuť ako si Viktoria nahlas povzdychla. Hovorila som to už veľakrát. Ale on je proste totálny idiot. "Ad, prosím tieto poznámky si odpusť." Povedala Viktoria s vážnym tonom v hlase. Adam jej nevenoval ani pohľad."Fajn. Pôjdem. Ale ak sa niečo stane je to 100% tvoja chyba. Navyše party niesu môj hlavný koníček . Je to hobby môjho otca ak si nahodou zabudol." Vstanem prudko zo stola a poberiem sa do obývačky. Sadla som si celá na gauč a pozrela pred seba. Moji rodičia ma naozaj zabijú . Už som preč dlho.. A čo škola? Viem že vďaka rodine nemusím v nej byť ale.. Konala som príliš rýchlo. Hneď takto niekomu veriť. Ale to čo ma vytáča najviac je, že stále utekám. Pred rodičmi.. Teraz aj od tohto. Možno to celé máme v rodine. Namiesto riešenia problémov jednoducho utekáme. Potom už len dúfame, že sa to zázrakom vyrieši. Viem, musím to zmeniť ale momentálne proti Viktorovi nemám silu. Nerada si to priznávam. Keby sa teraz vrátim tak možno tým ohrozím moju mamu Dominiku. To nechcem. Vezmem si do rúk pár pramienkov svojich vlasov a obzriem si ich.  Zrazu som ucítila ako sa gauč trochu prehol keď si vedľa mňa sadol Adam. "Koľko vážiš preboha." Hneď sa na neho prudko otočím. "Tak akurát. To teraz nerieš." Obzerá si moje vlasy a moju tvár.
"Čo je?" Vymenim si s ním pohľad. "Ak ideme na párty. Potrebuješ zmeniť... ." Zamlči sa  a ukáže na moje telo a tvar. Svoju veľkú dlaň položí na moju hlavu a usmeje sa. "Vlastne zmeniť všetko. Vôbec nevyzeráš ako dnešné dievčata." Povzdychne si a pustí moju hlavu. Chytí sa za bradu a pozrie zamyslene pred seba. "Aby nas nespoznali budeme musieť zmeniť tvoj štýl." Povie to uplne ako keby bol genius celého sveta  a zdvihne pritom ukazovák na ruke. Sťažka vydýchnem. Vážne som sem prišla s niekym ako je on? "Fajn." Odpoviem bez emocií. "Ako ho mám podľa teba zmeniť?" Zvedavo sa opýtam. Pretože ma naozaj zaujíma ako tato tupá hlava premýšľa. Adam na to hned vstane a zoberie do rúk svoj mobil. Mňa pevne chytí za zápästie a ťaha za ním ako hračku. "Hej!" Snažím sa vytrhnúť ale kým sa mi to podarí už sme pred nejakou izbou kde su veľké skrine a zrkadlo. "Vyber si niečo.. Zavolal som už mojej kamoške čo je kaderníčka." Povie a odloží si svoj mobil do kapsy. Prechádzam pohľadom z neho na tu izbu.
Ako chce. V jednom má pravdu. Dať si od tohto všetkého pokoj. Taktiež rada skúsim zmenu. Nakoniec ho môžem aj tak kedykoľvek na kopať. Nad tou predstavou sa zasmejem a prechádzam oblečenie v skriniach.
"Koho to je?" Pozriem jeho smerom a vedľa neho stojí už Viktoria. "Moje. Kľudne si zober čo chceš alebo čo sa ti páči." Venuje mi jeden z jej jemných úsmevov. Pride pomalým krokom ku mne a pohladí ma po licí. "Je mi to síce ľuto ale nepotrebuješ mamu. Teda myslím tým ďalšiu. Len si navždy  budem vyčítať, že som nemohla byť pritom." Hovorí a pozerá mi priamo do očí. "Teraz by si mala nájsť  samú seba. Kto si. Kým sa chceš stať. Toto rozhodnutie je len a len na tebe Sofia." Ucítim jej pery na svojom čele. Nečakala som, že budu tak nežné a prijemné. Uprímne mi uplne vypadli slová. Pozerala som na ňu prekvapene a zároveň smutne.
"Zajtra si ťa ale beriem pre seba." Zasmeje sa a štípne ma za líce aby som sa netvárila tak zničene.
"Dobre. Budem len rada." Pre tentokrat sa usmejem ja.
Tak kto je pripravený zničiť celú party?? Pretože ja ánoo.

Uff trvalo  to dlhooo ale som tu. Tak kým ste sa rozhodli byť vy za tu dobu?
Prepáčte za chyby a preklepy.