Ohh...

Po prazdninách.

Celé prazdniny mi ani raz nenapísal. Nevedela som ako sa má , čo robí. Po tom čo sme spolu zažili.. Aj keď stále neverím ,že sa to naozaj stalo. Najradšej by som ho mala pri sebe ale viem ,že to medzi nami nemá budúcnosť . Možno po strednej ale je to nepravdepodobné. Ma svoj život a ja ten svoj. Nemôžu sa spojiť aj keď už pomaly začali.
Naozaj to je komplikované.

Sedela som už v triede. Kamošky tu ešte neboli a tak som počúvala hudbu.
S ostatnými spolužiačkmi sme sa nebavili alebo skôr ony s nami. Ževraj im vadíme či čo. Popravde mám to v p***.Mám svojho pan T.

Prešli 2 hodiny a my sme cez prestávku išli do obchodu. Chceli sme mu kúpiť čokoladu. Áno tu jeho najobľúbenejšiu. Po kúpeni sme sa vrátili naspäť do triedy. Za pár minút už bol v triede. Po dlhšom odhodlavaní som mu tu čokoládu darovala ale na naše sklamanie si nezobral ani kúsok..
Bolo mi z toho smutno.. Prečo? Veď sme za ňu dali toľko peňazí bola preňho a skoro celú mu ju zožrala naša triedna.
Dokonca sa ani nepozrel.. Neuvedomoval si čo mi spôsobuje. Najpr si ma namotá okolo prsta a teraz. Vlastne! Uplne som zabudla na neho.. Na toho ktorý mi srdce ukradol už dávno predtým. Na chlapca v ktorom som len ja dokázala vidieť len to dobré zatiaľ čo ostatní videli iba temnotu a skazenosť. Síce pil,fetoval a správal sa ako kurvoš vždy som mu odpustila aj keď to bolelo. Zažili sme spolu toho toľko veľa a ja som naňho skoro zabudla. Moja prvá láska a možno aj posledná.. Pikachu.
"Dominika."Prehovoril na mňa učiteľ.
Zdvihla som hlavu. Prebudil ma z myšlienok a ja som bola konečne v realite.
"Áno?"Nadvihla som obočie a pozrela sa mu do očí.
"Čo som predchvílkou hovoril?"
Stiahol sa mi nachvíľu žalúdok a on z môjho výrazu usúdil ,že som ho nepočúvala."Nabudúce dávaj pozor."Povedal a pokračoval v rozprávaní.
Popravde znovu som ho nepočúvala.
Vybrala som mobil a začala písať Filipovi alias Pikachu.
Nebol tam ale aj tak som mu napísala na obed to uvidí.

Skončila hodina a my sme s kamaratkami ostali v triede a čakali na ďalšiu hodiny.
Naštastie tie zbehli rýchlo a my sme utekali na obed aby sme si ukradli stôl.
Kupodivu tam ostal jeden priamo pre nas a my sme si sadli.
Po skoro 20 minútach sme boli už napapané a spokojné. Vtedy mi zapípal mobil. Otvorila som ho a začala kričať na celú jedáleň.
Samozrejme na mňa všetci pozerali ako na blázna. Odpísal mi Filip..
Vískala som a skákala.. Monča s Denčou ma museli krotiť. Jak som tak vystrájala nevšimla som si za sebou Pána učiteľa a chrbtom som doňho vrazila.
"Em! Prepáčte ! Prepáčte Pán učiteľ."Ospravedlňovala som sa ale z jeho výrazu som nevedela vyčítať čo si myslel.
Bola som tak pojašená ,že ma to vlastne ani nezaujímalo a to čo sa medzi nami stalo akoby. Neexistovalo.
Kamošky ma vytiahli z jedálne. Strašne som bola šťastná z tej správy.
Došli sme do triedy a nemohla som sa sústrediť na hodinu. Bola posledná a jediné čo som chcela bolo vypadnúť a skočiť do jeho náruče.
Napísal mi ,že ma počká pred školou a ak budem chcieť zájdeme aj na pizzu či kofolu.

Po nekonečných minútach hodina skončila. Rýchle som si pobalila veci a z triedy som vybehla ako prvá.
Rozvalila som dvere. Stál tam s malou ružou v ruke. Popravde chcelo sa mi plakať od šťastia.
"Filip!"Skočila som mu do náruče. Muselo to vyzerať ako z romantického filmu až na to ,že ja som Beast a on je Beauty. Aj keď ostatní v ňom vidia zlo. Ja vidím iba dobro.. A tie jeho zelenkasté oči. Milujem jeho oči. Nech by urobil čokolvek a pozrel na mňa svojim kukučom odpustila by som mu to. Mám preňho slabosť.
"Ahoj Domi."Povie sladkým hlasom a usmeje sa."Táto ruža je pre teba."Podá mi ju.
"Ďakujem.."Chytím ju do ruky.
Filip sa nahol ku mojmu uchu a mne nachvíľku prestalo biť srdce."Vytrhol som ju z jedného kríka čo som videl cestou sem. Snáď to nevadí. Ta babka ktorej asi patrila po mne handru z balkóna hodila.."Dopovedal a ja som išla umrieť od smiechu."Ty si manták."Chytím ho za rameno a ďalej pukám od smiechu.
Ako som sa tam tak smiala zrazu okolo nás prešiel Pán učiteľ.
Nevenoval mi ani pohľad. Bolo to zvláštne a zároveň divné.
Čo už.. Nedokážem si vysvedtliť prečo sa tamto udialo ale... Stalo sa.

"Tak ideme na pizzu?"Usmial sa.
Prikývla som a spolu sme sa vidali do najbližšej pizzérky v okolí.