Relax

1.9K 60 6
                                    

"Nepôjdeme sa odreagovať do bazénu?."Opýtal sa a postavil sa z gauča."Veď je už 9 hodín večer..."Začala som namietať ale on ma ihneď vytiahol z gauča."Plavky už mám na sebe tak si zbehni po svoje sexy modré a môžme isť na to."Zarazene som sa naňho pozrela a slabo doňho strčila."Ty si to plánoval!"Zasmiala som sa a založila ruky. Na tvári som mala stále úsmev."Náš bazén opravujú.Už dlhšiu dobu mám na to chuť."Obránil sa. "Na to chuť hej?"Chytila som ho za slovíčko.On sa na mňa pozrel výrazom ako really? "Na plávanie!"Povedal a ja som iba chápavo prikývla. Jasné mňa neoklame keď sa snaží hrať na neviniatko.Povzdychla som si a radšej sa zbehla prezliecť do plaviek.
Prišla som ku bazénu kde už plával Filip. Ten je teda rýchly.
"Som tu.."Oznámila som a sadla si na okraj bázena.Obzrel si ma od vrchu po spodok. Trošku ma ten jeho pohľad znervóznel. "Čo tak pozeráš?"Podpichla som doňho a skočila za ním."Nič ,nič.."Odvrátil pohľad na vodu ale potom opäť na mňa.Hľadeli sme si navzájom do očí. Jeho hnedé čokoládové oči ma prepaľovali skrz na skrz. Hľadala som správne slová ,ktoré by ma zachránili z tejto situácie. Lenže som nedokázala odvrátiť ani svôj pohľad. Stáli sme oproti sebe veľmi blízko.
Vzal si moju tvár do dlaní. Čakala som ,že ma pobozká ale iba sa usmial. Chytil ma opatrne za pás a pritiahol bližšie ku sebe. Skusla som si dolnú peru.Nevydržala som to a obdarila ho najvášnivejšom bozkom akým som vedela.
Narazila som do jeho hrude a vtedy ma to prebralo tranzu. Bola to iba predstava. "Uhm.."Toto su jediné slova na ktoré sa zmôžem? Haló Sofia prebuď sa veď je to iba Filip. Možno som tieto pocity mala aj predtým ale až teraz si ich skutočne pripúšťam.
"V pohode?"Zasmial sa a odplával odomňa o kus ďalej..
"Jasné..."Jasné ,že som v pohode. Vôbec teraz z teba nemám výbuch emocií. Dokážem niekomu zapáliť auto a nerozhodí ma to. Teraz tu som v bazéne s Filipom a červenám sa. Radšej som sa ponorila pod vodu. Nemôžem naňho mať až takú slabosť. Aspoň to nebudem dávať najavo. Mal by potom prevahu. Bože nad čím to uvažujem. Veď ma určite berie ako kamarátku či sestru a ja tu rozmýšlam nad somarinami. Úžasne Sofií.
"Mám pocit ,že si tu došiel iba kvôli bazénu."Odvážila som sa konečne normálne prehovoriť."Uhádla si."Uškrnul sa a ošpliechal ma vodou. Samozrejme som mu to vrátila dvakrát horšie."No počkaj!"Rýchle ku mne priplával a prevesil si ma cez rameno."Nieee daj ma dole!!"Smiala som sa a kopala nohami čo najviac sa dalo. Bohužial mi to nevyšlo a on ma hodil pod vodu.S vodou niesom veľká kamarátka. Nedokážem sa v nej brániť ako by som chcela. Do riti.
Takto sme trávili čas až do pól noci. Keď sme vyšli z vody som sa snažila pozerať všade možne len nie naňho. Nechcela som sa zase priviesť do rozpalov tak som utiekla do izby. Zavrela som sa tam a prezliekla do suchého oblečenia. Hodila som na seba dlhé tričko s krátkym rukávom.
Došla som naspäť do obývačky kde sa moja mama rozprávala s Filipom. Vyzerali ,že sa zabávali. Radšej som prešla do kuchyne a dala robiť popcorn."No deti moje. Ja vás tu nechám samých. Užite si to a dobrú noc."Povedala s úsmevom moja mama a zmizla vo svojej izbe.
Do pár minút sa urobil popcorn ,ktorý som vysipala do misky. Podala som to Filipovi zatiaľ čo on vyberal film.Ešte som na stôl položila kofolu a prisadla si k nemu."Určite chceš romantiku."Uškrnul sa  a ďalej hľadal niečo čo by zaujalo nás oboch."Áno presne pretože ja som úplne romantický typ."Odpovedala som ironicky a nabrala si hrsť plnú popcornu.
"Horror je to jásne."
Pretočila som očami a zobrala mu ovladač."Niečo akčné.."Oznámila som a po chvílke sa mi podaril nájsť vhodný film.

Ani netrvalo dlho a ja som do pól hodiny zaspala.Prvá vec ,ktorú som ráno videla bol môj starý otec. Popíjal s mamou kávu. "Aj ja chcem.."Zakňučala som rozospato a moja mama sa iba zasmiala."Nechceš radšej kakavko?"Podpichol do mňa Filip a tentokrát si dovolil mi roztrapatiť vlasy.Zamračila som sa naňho. Takto na mňa zautočiť keď to nečakám. Čo si to dovoľuje."Neprovokuj inak dostaneš!."Upozornila som ho a vstala z gauča."Už sa bojím.."Povedal sarkaztickým tónom a začal si robiť kávu aj on. Prišla som k nemu a narazila doňho bokom."Zavadziaš.Juu ďakujem za kávu."Ukradla som mu ju tesne pred nosom. Pokrútil hlavou a povzdychol si."Vravela som ,že neprovokuj.."Začala som ale ihneď mi skočil do reči."Ja alebo ty?"Vymenili sme si pohľady ale v tom nás ihneď zastavil náš starý otec. Jeho nevlastný starý otec ale teoreticky sme boli rodina. Našťastie nie pokrvne.Bolo by nechutné ak by som tu slintala nad svojím bratom a zároveň jeho ako brata by som za žiadnych okolností nezniesla.
"O pár dní nás čaká formálna akcia. Budú tam všetci ktorý vlastnia firmy či nejaké obchody.Vy dvaja pôjdete ako môj doprovod."Oznámil nám a ja som sa naňho zarazene pozrela."Vyzerám ako niekto kto nosí šaty?"Zdvihla som obočie.
"Nebuď drzá.."Upozornil ma môj starý otec."Iba som úpirmná.."Mykla som ramenami ale iba sa na mňa zamračil. Chápem mám prestať ale čo už. Som predca po ockovi.

Ohh...Where stories live. Discover now