Ohh...

1-2-3

Ležala som v posteli a medzi nohami zovierala vankúš. Netušila som čo mám robiť. Až príliš som si zvykla na jeho pozornosť. Nemala som si nahovárať toľko hlúposti. Bože som sprostá keď som si myslela žeby ma miloval. Prečo som si to vlastne myslela? Veď bol pre mňa iba kamarát.Otvorili sa dvere a dnu vstúpil môj otec."Čo tu ležíš takto sklesnuto? Pozývam Vás na obed tak sa obleč a ideme."Povedal s úsmevom a sadol si na okraj mojej postele. Ruku položil na moje vlasy a roztrapatil mi ich."Ocii.. "Odstrčila som jeho ruku a vstala z postele. "Tak nech to netrvá 4 hodiny dobre?"Podpichol do mňa a ja som sa zamračila. Zasmial sa a odišiel z mojej izby. Radšej mu o tom nepoviem. Nechcem to zbytočne dramatizovať.Otvorila som skriňu a začala hľadať niečo na rodinny obed.Snívala som o tom dlho.Obliekla som si modré šaty ktoré siahali nad kolená.Vlasy som si upravila do konte a na tvár si naniesla jemnejší make up.

Sedeli sme v nóbl reštauracií. Všetko mohlo dopadnúť skvelo keby môj otec nepozve na večeru aj svojho brata s jeho rodinou. Takže teraz oproti mne sedel Filip. Nevenovala som mu ani pohľad či jediné slovo.Nemala som chuť o niečom sa s ním rozprávať.Nechcela som ani jesť hoci to jedlo vyzeralo lákavo."Zachvílku som tu."Poviem a vstanem od stolu. Potrebovala som ísť na vzduch.

"Nejaká znudená.."Ozval sa ku mne neznámy hlas. Otočila som sa na chalana za mnou. Mal na sebe bielo čiernu kockovanú košelu. Jeho zelenomodré oči si ma obzreli od vrchu po spodok. Nahodil úsmev a podal ruku na pozdrav. Kto to je?
"Uhm.. trochu."Znela som neisto. Rozprávať sa s cudzincom je pre mňa novinka."Fajčíš?"Podal mi krabičku s cigaretami ale odmietla som. Len preto ,že som zničená sa na niečo take neskloním."Škoda. Ani ja nie."Mykol ramenami a krabičku hodil do koša.Tak toto som vôbec nečakala.
"Ako sa voláš?"Skúsila som pokračovať v konverzacií s cudzincom. Celkom ma prekvapila aj jeho výška. Bol odomňa asi o hlavu vyšší. Zaujímalo by ma čím ho kŕmili.
Založila som ruky na prsiach a čakala na jeho odpoveď."Peter."Odpovedal jednoducho a opäť sa mi pokúsil podať ruku na pozdrav. Ten to teda nevzdáva. Priala som ju a usmiala sa."Sofia."Úsmev mi samozrejme zo zdvorilosti opätoval."Nechcela by si niekedy zájsť na kávu?"Všimla som si ,že trochu s otázkou váhal. Je mu snáď jasné ,že pozval úplne neznáme dievča?"Neznie víno lepšie?"Nadvihla som obočie a on iba pokrútil hlavou."Na víno si ešte mladá."Zasmial sa a založil ruky na hrudi."Niesom.."Trochu sa ofučím.
"Už aj káva je pre teba silná.."Pokračuje v provokovaní a na tvári sa mu pohrával škodoradostný úsmev. Ten idiot."Ale noták. Niečo lepšie tam nemáš?"

"Myslíš napríklad Coca colu?"Zasmeje sa a mňa to donúti sa zasmiať s ním."Tak dobre. Tá káva neznie tak zle. "Víťazne sa usmial a vybral svoj mobil. Vybrala som ho z kabelky tiež. Vymenili sme si čísla."Zavolám ti."Ešte sa na mňa stihol usmiať a potom zmizol vo vnútri.Radšej som sa tiež vrátila a sadla si naspäť k nim.

Prešla hodina a my sme sa vraciali naspäť domov. Doteraz sa mi perfektne darilo ignorovať Filipa. Premýšlala som ale čo si zoberiem na kávu s Petrom. Asi skôr zvolím niečo menej vystižné. Nechcem ho hneď na prvom stretnutí vystrašiť s tým ,že som dcéra bohatej rodiny."Sofia."Začal na mňa niekto hovoriť ale vôbec som nevnímala okolie a bola zamyslená vo svojich myšlienkach.Niekto položil ruku na moje rameno. Trhla som so sebou a pozrela sa na tú osobu čo si to dovolila."Hej čo ti je?"Povie Filip s nechápavým výrazom."Uhm nič."Odbijem ho a pokračujem v ceste."Celú dobu sa tváriš akoby som neexistoval."
Pozrela som sa na druhú stranu cesty. Naozaj teraz nemám náladu sa s ním rozprávať. Viem ,že sa správam ako mále dieťa ale nedokážem sa pretvarovať ,že som v poriadku.
Taktiež nechcem stáť medzi ním a tou jeho vyvolenou."Prepáč ,že si sa to musela dozvedieť takto.Chcel som ti to povedať."

"Už to nerieš."Odseknem a pridám do kroku. Samozrejme ma následoval.Prečo proste nemôže odísť? Nič čo povie môj názor nezmení."Sofia!"Chytí ma za ruku a trhnem s ňou."Nedotýkaj sa ma keď máš frajerku!"Vyskočím naňho a ustúpim od neho.Moja reakcia ho veľmi prekvapila "Prepáč."Povedal a radšej odišiel svojou cestou domov.
Zamračila som sa a radšej čo najskôr došla domov.