Ohh...

Ako to už býva...

Bol ďalší deň a bola druhá hodina.
Dejepis.
Po desiatich minútach bol už učiteľ v triede.
V ruke držal plechovku coca coly ako vždy. Vyzliekol si vetrovku a sadol si.
"Dneska budeme mať volnejšiu hodinu."Povedal a ja som sa usmiala.
"Jupiii!"
Zapisoval hodinu  a my sme sa s kamarátkami rozprávali o všeličom.
"Inak dnes ideme s tými dvomi vonku ,že?"Spýtala som sa.
Prikývli."Juu možno bude medzi vami niečo viac."Povie Denča .
"Noo.. Možno.. Ako nieje zlý , Hej . Fajne sa s ním píše."Zamyslela som sa a kútikom oka zazrela na učiteľa. Pozeral na mňa ale jeho výraz bol iný nez obvykle. Zvláštne.
"Žeby si konečne nájdeš frajera?"Radovali sa moje kamošky.
"Najpr sa ale musíme spoznať."

"Veď to je jasné ,Domi."Usmeje sa Monča.
"Na budúcu hodinu sa naučte dve látky , dobre? Môžte si vybrať ,ktoré chcete."Oznámil a ďalej sa venoval svojej práci. Znel zvláštne. Nie ako obvykle. Možno si to aj nahováram. Je to blbosť!
"Myslím ,že sa spolu ku sebe hodíte."Povie Denča ale ja ju úplne odignorujem.
Ja viem. Som ignorant.
"Domi!"

"Hm? Čo?"Zdvihnem hlavu a pozerám na nich
"Ale nič.."Vzdychne Denča.

"Že sa ku sebe hodíte. "Zopakuje Monika a zasmeje sa.

"Hmm No neviem."Zamyslím sa ale neviem. Fakt netuším.
Kiežby som sa hodila ku niekomu inému.
Hodina zbehla rýchlo.
Keď odchádzal sa ale zastavil a pozrel na mňa."Dominika. Po obede ma počkaj pred mojím kabinetom."Povedal a odišiel.
Mne sa stiahol žalúdok.
Prečo ? Veď nič som nespravila. Známky mám v poriadku.
"Urobila si niečo?"Pozerali na mňa kamošky prekvapene ale ja som iba pokývala hlavou."Nie. !"
"To je divné.."

"Možno ťa chce znásilniť.."Uškrnie sa Monča a podoprie si hlavu rukou.
"Šibe ti? Čosi.."

"Žartujem. Možno to bude o dejepise ja neviem.."Mykla rameni.
No super.
Celý obed som sa strachovala. Dokonca som nedokázala ani jesť a ešte keď som stála v rade na obed sa na mňa letmo pozrel.Nedokázala som z toho pohľadu vyčítať čo si myslí.
Ale viete čo! Je mi to jedno. Nech si ma vezme aj celú!
Pozbierala som kúšťok sebavedomia čo vo mne ešte ostal a išla som pred jeho kabinet.
Čakala som na neho asi desať minút. Každou chvíľou moje svedomie klesalo a klesalo. Do p***! Do p***!
Prišiel.
Srdce mi bilo. Dobre ,že z hrude nevyskočilo.
Otvoril dvere a pozval ma dnu. Boli sme tam len my dvaja.
"Dáš si Kafe alebo?"

"Nie. Ďakujem."Milo som sa usmiala aj keď by som teraz vypila tak sto pohárov.
"Chcel som sa s tebou porozprávať."

"A o čom?"Nervózne som trochu nahodila ramenami a rukami. Bola som neistá.
"Fascinuješ ma. Myslím tým tvoje znalosti. Máš na viac.."Prepaľoval ma pohľadom.
"Em.. Ako to myslíte?"Nechápala som.
Podišiel ku mne. Stál tesne oproti mne.
Bolo to ako z romantických pribehov.
Omotám ruky okolo jeho krku a začnem ho drsne bozkávať. Obom nám dochádza dych ale nedokáže nas to od seba odlepiť. Posadil ma na stôl a ešte viac sme si boli bližšie.
Niečo táke sa v realite nedeje.
Aspoň nie úplne.
Pokračoval bližšie a ja som o krok ustúpila.  A zase . Zase. Zase. Zase..
Až dokedy som nenarazila na dvere za mnou. Zamkol ich.
Ak by toto bol film už sme na sebe ale toto je realita! Tak prečo sa to deje?! Nemala by som sa brániť? Ako napríklad kričať ?
Od seba nás oddeľovala malá medzera.Prehĺtla som."Pán Učiteľ."Šepla som. Prečo nedokážem povedať niečo viac napríklad. Pomoc. Učiteľ ktorý je sexy ma chce znásilniť!
"Áno?"

"Čo to robíte?"Nadvihla som hlavu a nechápavo ho sledovala. Bože ako rada by som vedela na čo myslí.
Viac sa na mňa natískol. Cítila som jeho dych. Nebránim sa. Som v šoku ani neviem ako by som sa mala ubrániť.
Ruku jemne položil na moju tvár. Srdce mi bilo rýchlo. Hrdlo mi vyschlo. Bola som zmätená ,vydesená. Nedokázala som si ani predstaviť čo sa teraz stane.  Alebo skôr prečo sa to deje. Prečo nekričím?!
Priložil svoje pery na moje. Čože?
Všetko sa akoby zastavilo. Bolo to ako keď si zastavíte film v ten najlepší moment lebo vám treba cikať či kakať.
Alebo keď vás vyrušujú rodičiam
Všetko sa zastavilo a ja som cítila iba jeho jemné pery na tých mojich úzkych perách.
Už asi rozumiem.

Nechcem sa brániť. Chcem ho.