Ohh...

Všetko je inak

Vrátila som sa naspäť do kuchyne kde Michael umýval riady. Sebastian tam už nebol.Započula som silne buchnutie dverí. "Slečna Elizabeth asi odišla."Oznámil Michael a položil umýti pohár vedľa umyvadla.Povzdychla som si."Kedy ma Sebastian pustí domov?"Pozrela som naňho tými najzlatšími očami ake som dokázala.V tom si prisadol ku mne a naklonil sa."Prezradím ti malé tajomstvo."Šepkal.Nastražila som uši a čakala aké tajomstvo z neho vypadne."Ten výlet z ktorého ťa údajne uniesol.. Pamätáš však? "Veľmi dobre som si to pamätala. To ako rovno predomnou zastrelil dievča a to ako všetci moji spolužiaci bezmocne ležali na zemi."To zastrelené dievča.Patrila ku ľuďom... Ktorý Sebastiana dvakrát nemusia. Chceli sa ho zbaviť za každú cenu . Preto pripravili ju.Sebastian ju samozrejme prekukol a zabil skôr než sa dostala ku tebe.Avšak nečakal ,že ho uvidíš. Ten dym ťa mal uspať spolu s ostatnými. Nevyšlo jej to. Boh vie čo by sa stalo keby ju Sebastian nezabije. Vedia ,že ty si jeho jediná slabina. Preto je pre všetkých bezpečnejšie ťa tu držať. Ďaleko od každého."Dopovedal a mne vtedy nehorázne vyschlo v krku. Neverím. Tá stolička s lanom... A pred kým teda uteká? V čom je Sebastian zapletený?"Nemieni to nič na fakte ,že je vrah."Povedala som a Michael mykol plecami."Spravil to pre tvoju záchranu.Ak by bol naozaj zlý.. Nebola by si tu."

"Bola som zavretá v pivnici. Na to si zabudol?!"Skočila som mu ihneď do reči. Chápem. Snaží sa ho brániť ale...Pocity bokom.
Ak je pravda to čo tu rozpráva tak.. Nejde o život len mne ale aj jemu. Rozumiem dôvodu ale už som tu príliš dlho na to aby ma stále hľadali."Za to mohol jeho šéf... On sa mu ale zoprel a teraz ma kvôli tomu problémy."

"Čo s tým má on?"Nadvihla som obočie. Toto začína byť horšie a horšie."Povedal som dosť."Zodvihol sa zo stoličky a rázom som ostala v kuchyni sama. Tak to si robíš srandu.Dupla som nohami o zem. Potrebujem viac odpovedí nie ďalšie otázky. Rozhodla som sa ísť za Sebastian a zistiť si niečo od neho.Prešla som celé dolné poschodie ale jeho nikde. Vyšla som teda schody a vybrala sa do jeho pracovne.
Dokonca ani tam som ho nenašla. Sadla som si do obrovského kresla a predomnou bol jeho počítač. V tom sa na stole ale ozvalo vibrovanie. Vydýchla som. Iba mobil. Zobrala som mobil do ruky. Skryté číslo. Zaujimavé.
Radšej som ho položila naspäť na stôl.
"Dominika."Prehovoril hlas zpoza dverí."Sebastian."Odvetila som mu naspäť a ďalej sedela v kresle.
Založil ruky na prsiach a pomalým krokom sa približoval ku mne. V hlave mi výrili všetky informacie od Michaela. Verím mu ale niesom natoľko blbá žeby som mu teraz skočila do náruče. To v žiadnom prípade.
"Čo tu robíš?"Nadvihol obočie a rukou sa oprel operadlo kresla. Bol priamo nadomnou. Do nosa mi udrela jeho krásna voňavka.
"Zisťujem si odpovede sama. Keď ty mi ich nemieniš povedať."Odsekla som . Pozerala som sa mu priamo do očí. Priblížil sa ešte viac ku mne.Tuším o čo mu ide.
"Odpovede na čo?"

"Napríklad na to kto ťa chce zabiť?"Teraz som založila ruky ja.

Zamračil sa. Asi nečakal ,že to budem vedieť."Môj nadriadený."Odvetil jednoducho.
Iba som prikývla."Prečo?"

"Pretože som si vybral teba."Roztrapatil mi vlasy."Ak dovolíš. Idem sa osprchovať."Oznámil a rázom už bol preč z kancelárie.
Týmto to ale nekončí nenechám to tak. Plná energie som vošla do kúpelne za ním. Môj pohľad smeroval nadol. "Už ku mne začni byť uprimný."Vydala som zo seba hneď ako som prišla.