Ohh...

Spravedlnosť

Bolo ráno.. Teda skôr obed a ja som si dávala osviežujúcu sprchu. Po sprche som si učesala svoje mokré vlasy a v župane sa vrátila do svojej izby. Povzdychla som si keď sa na mojej posteli rozvaľoval Filip. Čítal moju obľúbenu knihu."Rozumieš slovu súkromie?"Vytrhla som mu ju z ruky a vrátila na miesto kam patrí."Áno prečo?"Prekvapene sa na mňa pozrel."Čo tu teda robíš?"
"Ahá.. Takto to myslíš."Dal si ruku pod hlavu a pozoroval môj strop.
Pretočila som očami a zobrala si veci na prezlečenie.Zavrela som sa do kúpelne a prezliekla. Mohla som ho provokovať a prezliekať sa pred ním lenže to by narušilo aj moje hranice."Počuj Sofi.."Ozvalo sa spoza dverí. Otvorila som ich a pred nimi stál Filip."Nezašla by si so mnou na pizzu?"

"Uhm..Čo tak si ju objednať a pozrieť aj film?"Upravila som jeho návrh. "Vedel som ,že to povieš."Znel trochu sklamane a s oj pohľad obrátil na zem."Niečo sa deje?"Začala som ale ihneď ma ujistil ,že sa nič nestalo."Neboj."Usmial sa a odišiel z mojej izby. Tak toto bolo zvláštne. Odmietla som teraz jeho pozvanie na rande? Alebo to chápem celé zle? Mykla som ramenami a odišla do obývačky.V kuchyni sa o niečo pokúšal Filip."Čo to bude mladý pán?"Sadla som si na barovú stoličku a pečlivo ho pozorovala."Špagety ala Filip."Odpovedal a dal variť vodu.Podoprela som si hlavu rukou a zasmiala sa."Nechcel si pizzu?"
"Možno."

"Si trúba.."Povedala som a ďalej ho pozorovala."Bavíš sa ,že?"Pomalým krokom došiel za mňa.Odhrnul mi vlasy z môjho krku a nahol sa k nemu."Čo robíš?"Nevedel som ako zareagovať. Možno by stačilo postaviť sa a zastaviť ho ,lenže som bola zvedavá kam ďaleko dokáže zájsť. Iba ma skúša. "Veľmi.."Šepla som a naklonila hlavu tak aby mal lepší prsítup k môjmu krku."Aj tak sa na nič viac nezmôžeš."Bol tak blízko až ma jeho dych šteklik.Nachvíľu som ucítila jeho pery a skúsla si spodnú peru od nedočkavosti. Naozaj som bola zvedavá aký to bude pocit. Čo všetko ešte dokáže? V tom sa začala variť voda a on rýchle pribehol k hrncu. "Mal by si s tým prestať."Odignoroval moje slová a venoval sa vareniu. Čiže s tým prestať nechce.Skôr by som mala prestať ja. Nedovoľovať mu to a zbaviť sa svojej zvedavosti. Pretože tá mi dokáže zničiť naše kamaráctvo a potom už nič nebude ako pred tým.

Nadišiel pondelok a koniec vyučovanie. Dnešok momentálne zabil celú moju náladu. Dorazila som domov celá nahnevaná a rozladená.Keď v tom mi zavolal Filip. Ak ma bude provokovať tak mu už jednu vrazím."Máte doma lékarničku?"Boli jeho slová hneď ako som zdvihla."Áno? Prečo?"Odpovedala som zarazene.
"Nevyvádzaj."Otvorili sa vchodové dvere. Pribehla som k nim cela vystrašená. "Preboha!" Dala som si mobil do vrecka a ihneď k nemu pribehla. Jeho tvár bola cela dobitá a jeho nos opuchnutý."Kto ti to urobil?!"Zavrčala som a zovrela päsť."Mojej ex priateľ.. Nakecala mu nejaké somariny.. Tak si ma odchytil s partiou."Ledva rozprával. Posadila som ho na gauč a rýchle zobrala lékarničku."Meno?"Opýtala som sa počas toho ako som sa mu snažila ošetriť rany.Kňučal od bolesti."Robert."Nestihol to ani dokončiť pretože som mu skočila do reči."Robert Kalík?!"Prikývol a pokračoval v kňučaní.Zamračila som sa ešte viac."Vyzleč sa.."
"Wou.. brzdi.. Ako rád by som ale teraz ma všetko bolí , Sofi."Povedal ale ja som sa naňho zarazene pozrela."Kvôli zraneniam! Nechci aby som ti spravila ďalšie!"Zavrčala som a chytila mu lem trička. Vyzliekla som mu ho."Aha.."Chápavo prikývol. "Zavolám Michaelovi. Ja idem niečo vybaviť."Hneď ako som to dopovedala som už vytáčala Michaelove číslo.
Prešla pól hodina a Michael už obviazoval Filipove rany."Postráž ho."Boli moje posledné slová. Vzala som si svoju koženú bundu a vybrala sa na miesto kde sa Robert stretával so svojou partiou. Pred rokom mi vyznal svoju lásku ale ja som ho odmietla. Zničím ho a nepotrebujem na to ani žiadne kontakty. Stačia mi moje päste. Netrénovala som so svojím starým otcom len tak zo srandy. Došla som do jeho klubovne a on sa zarazene postavil zo stoličky. Všimol si môj nahnevaný výraz. Mohla som zahrať nejaké divadielko a zahrať mu na city lenže na to som nemala vôbec chuť."Sofia? Prišla si prosiť?"Hneď sa zasmial. Snažíš sa predvádzať pred kamarátmi. Aké zlaté.
"Áno zlatko." Odpovedala som ironicky a hneď mu jednu vrazila medzi nohy. Padol na kolená a chytil sa za rozkrok. Vtedy mu vletela ďalšia rana do sánky. Ihneď ma jeho kamaráti schytili za lakte ale ja som sa im vytrhla a vrazila aj im. Pre istotu som ich skopala ešte na zemi a opäť sa vrátila k Robertovi. Schytila som ho za vlasy a on zasičal od bolesti."Pusti ma ty mrcha!"Chcel sa vytrhnúť ale v tom mu vletela rana do brucha."Hajzel!"Kopla som mu rovno ďalšiu a ďalšiu.Začal sa zvíjať na zemi až ma od neho musela odtiahnuť jeho frajerka."Nedotýkaj sa ma!"Okríkla som ju a ona ustúpila."Začal si si a takto to dopadlo. Myslíš si ,že si nejaký frajer keď zbiješ Filipa? Pozri ako si dopadol. Dokopala ťa baba."Vysmiala som ho a kopla mu ďalšiu."Si jedine tak pi*a!"Začal vykašliavať krv.Chcela som mu vraziť ďalšiu ale v tom ma niekto prehodil cez rameno a vyviedol vonku."William!!"Zakričala som a on ma ihneď položil na zem.Nahnevane sa na mňa pozeral. Nechápala som prečo. Zaslúžili si to."Čo to malo byť?!"Kričal na mňa a viedol ma za ruku ku autu."Obránila som Filipa!"

"Nasilím? To ako vážne?!"Hneval sa na mňa a strčil ma do auta ako nejakú vec.Au to bolelo. Prešla som si po zápästí a on sadol za volant."Dominika z teba bude sklamaná. Tak ako aj ja. Čo si si preboha myslela?!"

"Ja?! Filipa zmlátili úplne bez dôvodu!Trest by ich minul a ty to vieš! Filip by to neriešil!"Kričala som až sa mi do očí nahrnuli slzy."Ty nie si žiadna spravedlnosť Sofia. Násilie sa násilím nerieši.!"

"Tak to povedz môjmu dedkovi z maminej strany! Však? Pretože ty to riešiš rovno guľkou medzi oči!"Venoval mi iba nenávistny pohľad. Obaja sme si tie vražedné pohľady vymenili.

Myslíte ,že sa Sofia zachovala správne? :o
Ďakujem za váše komentáre a hviezdičky! Ste úžasní! Ďakujem!❤️❤️❤️❤️