Ohh...

spomienky

Stála som nenápadne v rohu miestnosti a snažila sa nepútať veľa pozornosti. Dnes som naozaj nemala chuť na večierok. Lenže môj otec si vždycky robí čo chce.Bohužial moja prítomnosť bola potrebná kvôli ostatným akcionárom či právnikom. Možno tu bolo aj pár detektivov. Teda, netušila som ,že aj tí by si chceli nahrnúť peniaze do vrecka.V tom môj pohľad padol na hnedovlasého sexoša. Bol presne v mojom veku. Nadviazali sme spolu očný kontakt. Z diaľky sa na mňa usmial a ja som naňho iba žmurkla. Pôsobil dosť charizmaticky. Rozbúchalo sa mi trochu srdce keď sa vidal mojim smerom."Bavíte sa?"Prehovoril a na tvári mal stale ten svôj zvádzajúci úsmev. Victoria drž sa od neho ďalej.
Tento muž ti privedie samé problémy.Keby som svôj inštikt vtedy poslúchla nestalo by sa veľa vecí.Večierok s ním prebehol nadmieru skvelo. O pár dní ma pozval na drink a odvtedy to s nami išlo dolú kopcom. Keď sa o ňom dozvedel otec,zakázal sa mi s ním stretávať .  Avšak zakázané ovocie chutí najlepšie a ja som vo svojej hre pokračovala..Vždycky sme si mali čo povedať. Až príliš sme sa dopĺňali. Možno som skôr až moc podľahla jeho charmu či očiam ktoré ma tak neúprosne pozorovali.Svôj kontakt s ním som musela prerušiť keď mi začali meškať krámy a tehotenský test potrvdil ,že som tehotná. Chcela som ísť veľmi na potrat. Ale bolo už neskoro.Najhoršie bolo keď sa o tom dozvedel môj otec. Viem ,že mi to nikdy neodpustí a veľmi ma to mrzelo. Jediná vec na ktorú som myslela bola moja dcéra .Asi som už konečne pochopila tu materínsku lásku. Ja  som ju nezažila , moja mama zomrela už keď som bola malá.Prišlo mi však nefér o túto lásku pripraviť Sebastiana. Mesiac pred mojím pôrodom som ho kontaktovala. Znel veľmi natešene a nevedel sa dočkať kedy sa stretneme. Úsmev ho však prešiel keď som svojím svetrom nedokázala zakryť svoje brucho.Jeho reakcia ma ale zaskočila. Nevyskočil na mňa. Nekričal. Len  sa ma asi trikrát opýtal či je naozaj jeho. Prikývla som. Naozaj som nečakala ,že mi uverí ale pravda to bola.Dovolila som mu aby sa dotkol môjho brucha a vtedy ma moja dcéra poprvykrát kopla. Bol to naozaj neuveritelne krásny okamih. Všimla som si ako sa Sebastianovi zaligotali oči ale nedovolil si plakať. Táto jeho stránka ma naozaj prekvapila no zároveň potešila. Vysvetlil mi aj ,že je zamilovaný do inej a nikdy by ju nedokázal opustiť. Ubezbečila som ho ,že sa o našu dcéru postarám. Vždycky som chcela dcérku Sofi.Ako princezná Sofia. Verím ,že zvládne veľa vecí.Dúfam ,že bude celá po mne.Vidieť Sebastiana v dievčenskej verzií by bolo veľmi zábavné.Sama ale netuším či som ho niekedy skutočne milovala ale z nejakej lásky naša dcéra vznikla.Po mesiaci ale nastal len a len chaos. Posledná vec čo si pamätám bola tma a plač dieťaťa.Je moja dcéra v poriadku? Chcela som to povedať ale moja snaha bola márna. Moje telo ma nepočúvalo. Zostala som uväznená v temnote z ktorej nebolo úniku. Dúfam ,že je moja malá dcérka v poriadku a v bezpečí.V živote asi naozaj nejde nič podľa plánov.