Ohh...

Konečne spolu

Dominika

"Sebastian.. Vôbec sa mi to nepáči. Cela táto situacia. To ako je Sofi zavretá a my s ňou. Teda mame volnosť ale všade sami ochránca. Keď ideme von sa prejsť či do obchodu. Všetci divne pozerajú. To je najmenší problém ale kvôli nemu som prišla o prácu a teraz .. Musím sledovať ako naša dcéra trpí.." Pozriem na neho a s druhým prstom sa hram na jeho hrudi.
Ležali sme takto v objati už asi hodinu. Netuším. Snažila som sa nemyslieť a Sebastian si chcel trošku užiť a oddýchnuť. No očividne každý z nás tieto veci rieši inak.

"Ja viem .. Domi ja to chápem lenže v tomto som bezbranný. " Venoval mi bozk na čelo a ďalej ma škrabkal na chrbte.

"Will a Monika? Mam pocit ,že tých dvoch totálne ignoruje. To by nám pomohlo nie?"

"Ignoruje alebo skôr svojho ďalšieho vnuka donútil oženiť sa. Chceli to síce obaja ale vieme ,že si tým iba opevnil svoje postavenie a v podstate celú našu rodinu. " Dodal a keď som chcela namietať pobzkal ma.

"Sebastian..."Nenechal ma rozprávať a bozkával ma ďalej. Musela som ho odsunúť a slabšie sa zasmiať. Môj úsmev ale nahradil vážnejší pohľad.
Zatváril sa podobne a objal ma okolo pása.
"Berme to z tej lepšej stránky. Ty a ja sme konečne spolu. Mame bývanie ,jedlo , peniaze. Môžme si robiť čo chceme ."Objal ma pevnejšie ale pozeral mi pritom celú dobu do očí.

"To áno.. ale čo Sofi? Už teraz vidím ako samú seba stráca a nechcem aby sa to zhoršilo.. Chcem aby bola šťastná."Položím ruku na jeho líce. Jemne ho pohladkám po tvári.
Privrel spokojne očí a po chvílke pobozkal moju ruku.

"Samozrejme ,že to pre ňu chcem aj ja. Ale za tú dobu som sa naučil pozerať sa na veci aj z iného pohľadu.. Snažím sa aspoň o to."

"Dobre.. Čo je podľa teba ten lepší uhol pohľadu?" Čakam co mi na to odpovie a pozorujem ho.

"Stále žijeme. Sme tu celú dobu pri nej. Život proste nie je vždy taký aky chceme ale je silná. Prebojuje sa cez to. Uvidíš." Venuje mi ďalší bozk na čelo.

"Samozrejme,že budeme. Možno čo keby pôjdeme traja spolu niekam? Rodinný výlet. Príde na iné myšlienky.."Začne ma bozkávať na krku ale neodpovedal.

"Čo myslíš?" Trošku ho od seba odtiahnem a jemne sa usmejem.

"Máš pravdu. Je to skvelý nápad. Poviem o tom Viktorovi."Hneď ako dopovedal ma začal bozkávať na pery.
Trochu sa zamračím.

"Myslíš.... Aj na... Niečo ine než .."Snažím sa rozprávať ale to už ležal nadomnou a bozkával ma vášnivejšie.

"Áno ale teraz mám plnú hlavu teba. Neviem myslieť na nič ine."Vysvetlí a pokračuje.

"Idiot." Pousmejem sa a začnem mu poriadne opätovať bozky.

------------------

"Prečo ideme iba my traja?" Opýta sa Sofi zatiaľ čo Adam doniesol jej veci do kufra.

"V podstate sme štyria. "Hneď ako to povie tak zaznie zvuk zavretia kufru na aute.
Len ich pobavene pozorujem a zasmejem sa.

"Teba som prestala vnímať už týždeň."Odsekne Sofia a sadne si do auta.

Urobím teda to isté a otočím sa na ňu z predného sedadla.

"Prišlo mi to ako dobrý napad. Trošku si oddýchnuť na dovolenke. Ako rodina." Usmejem sa na ňu. Ona iba založí ruky na hrudi a pozrie na stranu.

"Rodina?" Zopakuje po mne a ďalší pohľad venuje Adamovi ktorý sadne vedľa nej. "Keď myslíš." Dodá a poriadne sa oprie o sedadlo na aute.

Pokrutím nad ňou hlavou a pozriem pred seba. Sebastian nasadol za volant a už sme boli na ceste.