Pravda

2.7K 85 5
                                    

Pohľad Moniky:

Sedela som v izbe a čakala na to čo sa udeje. Dokonca ani Sebastian si nevšimol ,že tu som. William je v tomto naozaj šikovný. Ale nečudujem sa ,tento dom je obrovský. Dokonca sa nachádzame úplne ďaleko od ľudí. Bohužial tu taktiež nieje ani signál. Čo mi nesedelo kedže Will občas so Sebastianom volal počas toho ako tu bol. Myslím ,že to urobil naschvál kvôli Dominike. Je ale však zaujimavé ,že idú zabiť jeho a ochraňuje ju.Tomu hovorím láska. Z môjho myslenia ma prebudil krik ,ktorý sa ozýval z obývačky. Rýchle som vyletela za nimi a zbehla schody. Dominika bola cela zasĺzená a Sebastian sršal od zlosti. Pán Viktor stál v pozadí a pozoroval celú situaciu. On bol prvý ktorý si ma všimol.
V tom to Will povedal." Čaká hore v izbe.." Hneď ako to dopovedal som sa hodila Dominike okolo krku a silno ju objala."Neplač. Som v poriadku."Bola z toho celá šokovaná a roztriasená.
Hladila som ju po chrbte."Ublížil ti?"Pozrela sa na mňa cez uslzené oči.
"Nie. Čosi. On by nedokázal ublížiť ani muche. Prečo? Čo ti povedal??"Zamračila som a prešla pohľadom na Willa. Určite jej nakecal hlúposti. Len aby si z nej urobil srandu."Že ťa uniesol a znásilnil."Vedela som to. Pritom mi sľúbil ,že provokovať nebude. "William!"Zavrčala som a stretlila mu päsťou do ramena."Au!!"Zakňučal a chcel ma zabiť pohľadom čo ho ihneď na mieste prešlo keď mu vletela ďalšia."Sľúbil si mi ,že ju nebudeš provokovať!.

"Sorry..." Strelila som mu ďalšiu."Aké sorry?!" Dominika mi ale hneď skočila do reči a pritiahla ku sebe. "Odkedy vy dvaja spolu chodíte? Prečo si mi to nepovedala! Si ty normálna!" Vyhŕkla na mňa svoje otázky.
"Všetko ti to vysvetlím ale teraz sa ukľudni. Celá si od sĺz..A nie niesom normálna . To už ale niesi ani ty keď sme sa ocitli v tejto rodine."Sebastian si vydýchol a zvalil spolu s Willom na gauč. Asi sme ich oboch trochu prestrašili. No ale všetko bola Willova chyba. Nebol by z toho taký cirkus keby jej nezaklame.
"Ako môžeš chodiť s takým egoistom?!"Zašepkala Dominika a utrela si tvár od sĺz. "Noo.."Will mi ale skočil do reči."Ja som to počul..."Oznámil a pohladil sa po ramene.Asi som ho príliš udrela.
Radšej sme to s Dominikou odignorovali a odišli do jej izby. Kde sme mali aspoň chvíľku súkromia.
Sadli sme si na posteľ a ja som spustila celú pravdu. Trvalo mi to dlho. Pretože ma často toho obklopovala otázkami."Aj tak si mi to mohla povedať. Len nechápem prečo práve On.."Zamyslela sa a zvalila celou svojou vahou na posteľ."To isté zaujíma aj mňa.. "

"Teraz si ma dostala."Rozosmiala sa a silno objala."Chýbala si mi a vlastne čo moja rodina?? Ako sa majú?"Zahrnula ma ďalšími otázkami. Nechcem byť zlá ale cítim sa ako google."Od toho výletu som sa s nimi nestretla. Prepáč. Will ale rozprával ,že sú v poriadku ale chýbaš im."Odpovedala som a chytila ju za ruku. Naša situacia nieje najľahšia. Mali sme šťastie v nešťastí. Hoci je to naročné spolu to všetci musíme zvládnuť."Takžeeee..."Začala som s úšklbom na tvári a drgla do nej. "Rozdali ste si to už?"

"Bože Monika!!"Hodila po mne vankúš a obe sme sa rozosmiali."To by si bola hlúpa ak nie.. Celý dom pre Vás dvoch..." Bohužial som za svoje poznámky dostala vankúšom do tváre. Nič iné som ani nečakala .Vlastne keď už nad tým uvažujem.Hneď ma ta chuť ale prešla. "Kde je záchod?"Chytila som si ústa a utekala ku dverám ktoré mi ukázala. Vošla som dnu ako neriadená strela a rýchle sa prikrčila ku toalete. Vyšli zo mňa asi celé raňajky.Položila som dlaň na svoje brucho a ručnikom si utrela ústa. Hovorila som mu ,že z toastov mi je zle.. Po chvíľke som sa vrátila naspäť ku Dominike. Na tvári mala ustarostený výraz a navyše tu už nebola sama. Objavili sa tu aj Sebastian a Will.
"Si v pohode?"Pohladil ma po tvári vystrašený Will."Áno.. Len nabudúce už ziadne toasty prosím."Ukľudnila som ho a pokusila sa o úsmev."My už pôjdeme"Povedal Will a než som stihla namietať už sme boli v našej izbe. "Ešte som chcela byť s Domik..."Zakňučala som a on iba zamkol izbu. Z vrecka vybral čiernu šatku a mne hneď došlo na čo narážal. Vrátili sa mi chute.
Zobrala som mu šatku z rúk a usmiala sa.

Bonus: Pre mojich úžasných čítateľov❤️

Sedel na posteli už iba v boxerkách. Okolo očí mal prevazanu šatku a ja som naňbo opatrne sadla."Čo bude následovať?"Opýtal sa s úsmevom.
"Pššt."Utíšila som ho a začala ho pomaličky bozkávať na na líci a prechádzala až na krk. Tam som však nezabudla robiť cucfleky. Popritom som hýbala panvou aby som ho čo najviac vydráždila. Mal však zakázané sa ma čo i len dotknúť. Sedenie sa nepočítalo. Zakázané to mal totiž iba on. Zaujímalo ma ako dlho dokáže vydržať. Prešla som na rameno kde som mu zanechala malinký kusanec. Zakňučal a v dlani zvieral plachtu na ktorej sme sedeli. Vrhla som sa na jeho pery. Panvou som ešte viac pritlačila na jeho už dosť tvrdý penis. "Nevedela som ,že ťa to tak bude vzrušovať..."Povedala som pomedzi bozky a v tom som sa ocitla pod ním.Šatku si stiahol dole a priviazal ju ,pre zmenu, okolo očí mne. "Milé.."Skonštatovala som. Ihneď som svoju ironickú poznámku však oľutovala keď ho do mňa bez čakania vrazil. Vyhŕkla som od rozkoše  a skusla si dolnú peru. "Nemala si ma provokovať..."Zašepkal tesne pri mojom uchu a pomaličky prirážal."Keď ja to tak... Milujem.."Zavzdychala som. Začali sme sa vášnivo bozkávať. Netrvalo však dlho a on sa mi urobil na brucho. Rýchle som zobrala servitku a všetko pekne vyutierala.
"Prepáč ,že som sa na teba tak vrhol.."Povedal a venoval mi bozk na čelo. Oboch som nás prikryla a oprela sa o jeho nahú , spotenú hruď."Chcela som to.. Nemáš sa za čo ospravedlňovať.."Usmiala som sa.
"Tak dobre. Idem si dať sprchu a vrátim sa ku tebe."Venoval mi úsmev a zmizol v kúpelni.
Celá posteľ len pre mňa. Rozvalila som sa na nej a s týmyo šťastným a spokojným pocitom aj zaspala..

Ták. Vopred sa ospravedlňujem za preklepy a gramatické chyby. Ďalšia vec za ktorú sa osprvedlňujem je vidávanie častí. Prepáčte ,že to nezverejňujem načas alebo skôr. Bohužial môj volný čas je popri škole maximálne omedzený ešte keď učitelia ehh ako to povedať . Je im jedno že sme v triede 3 vyskúšam Vás a je to. :D a potom tie 5 lietaju jak bomby 😂 "Nenaučila si sa? Nevadí. Tu máš dalšie učivo aby si stíhala aj tamto. Ešte nezabudni domácu úlohu ktorá ti zabere max 2 hoďky. Ja viem ,že ty sa doma  nerada nudíš. Však čo škola hrou." Dakedy mám pocit ,že tu hru mam na level mental 😂
Pokúsim sa to písať častejšie. Teraz som sa nechcela vyhovárať a tiež ani neplanujem Pauzu. Pretože po tej pauze by to vyzeralo rovnako.
Dúfam ,že sa  Vám tento diel páčil. Ďalšie diely budú z pohľadu Dominiky ale ak by Vás ešte zaujímal William a Monika tak kľudne píšte do Komentarov. To bude na dnes všetko. Ďakujem Vám za všetko❤️ Vidíme sa pri ďalšej časti ❤️

Ohh...Where stories live. Discover now