Ohh...

Sofia

Zobudila som sa na plač malého dieťaťa. Na toto si budem musieť iba zvyknúť. Postavila som sa videla Sebastiana ako ju hladil po chrbte a snažil sa ju ukľudniť."Čo s ňou vystrájaš?"Rozospato som si sadla na kraj postele a zívla si."Uff si v poriadku.. No sám neviem. Mama ešte nedorazila a Monika s Willom stále riešia mená. Nechcelo sa mi to už počúvať ."Vysvetlil mi svoju veľmi ťažkú situáciu. Zobrala som si ju do rúk a urobila grimasu. Malinká sa utíšila a pevne mi stísla palec."Máš cumlík?"Sebastian sa obzrel po stole a nakoniec mi jeden podal.Dala som ho malinkej a tá ihneď začala cumlať. "Pri tebe je kľudná.. ako to robíš?"Na jeho otázku som radšej odpovedať ani nechcela. "Uložím ju do postieľky. Mala by sa vyspinkať"Odignorovala som ho a podišla ku jej postieľke. Položila som ju dnu a milo sa usmiala. Roztočila som jej málu hráčku ktorá sa nachádzala nad jej hlávkou. Pousmiala sa a zaujato sledovala točiaci sa predmet.Sebastianovi som nevenovala ani pohľad. Nedokážem sa mu pozrieť do očí. Som rada ,že dokážem ukľudniť malú. Teda jeho dcéru o ktorej mi klamal.
"Nevedel som ako ti to povedať."Vypadlo z neho ale stále som mala pohľad zapichnutý na Sofií."Nechcel som o teba prísť, Dominika."Stísla som zábradlie postieľky."Stalo sa..."Šepla som a radšej odišla z izby.
Hneď ako som dorazila do obývačky , prišla aj postaršia pani. Mala svetlo hnedé vlasy a jej oči svietili ako dva drahokami v tme. Nachvíľu sa mi začudovala ale potom sa pokúsila o úsmev."Samantha"Podala mi ruku na pozdrav . Prijala som ju a tiež ju obdarila úsmevom."Dominika."

"Kde je moje vnúčatko?"Opýtala sa.

"Tu je.."Ozval sa Sebastianov hlas za mnou. Trochu so mnou striaslo. Nečakala som ,že sa takto zrazu objaví. V rukách držal Sofiu ktorá zvedavo sledovala ľudí okolo nej. Bola roztomilá. Samantha si ju ihneď vzala do ruk a začala s ňou kolísať."Oči ma po tebe."Povedala ."Dúfam ,že z našej rodiny zdedíš čo najviac."Radovala sa z nej. Vyzerala s ňou naozaj šťastne tak ako aj Sebastian. Len keď sa nad tým poriadne zamyslím , uvedomím si ,že ta dcérka nieje moja. Jednoducho sem nepatrím. Je to ich svet do ktorého ma neúmyselne zaviedli. Nikdy som si nemyslela ,že uvidím Sebastiana tak plného radosti z jeho vlastnej dcérky. Teda som si to skôr nepredstavovala. Už ani nemusím. Týmto to pre nás totiž končí. Nemá už dôvod mi stáť neustále za chrbtom a strážiť ma. Žiadne nebezpečenstvo nehrozí. Som voľná. Zo začiatku som o tomto snívala ale vôbec to nieje podľa mojich predstáv. Z môjho premýšľania ma prebudila Monika ruka na mojom ramene."Dáme si ribezlové víno?" Usmiala sa a odtiahla ma do kuchyne. Určite si  všimla moju utrápenú tvár.
Na stôl položila poháre a zo skrine vedľa chladničky vybrala víno."Vidím ,že si to tu stihla preskúmať."Podpichla som do nej.
"By si sa divila.."Otvorila fľašu a naliala mi plný pohár."To aby si nefňukala keby ti trebalo doliať."Vrátila mi poznámku no v tom k nám do kuchyne prišiel Will. Celý zdesený vytrhol Monike fľašu a starostlivo sa na ňu pozrel. Aký rozkošný. "To nemyslíš vážne. Viem ,že máš slabosť na víno ale Tobias nie.."To už mu stihli vybrať meno? Monika ho začala utešovať a napila sa zo svojho pohára."Kľud miláčik. Je to iba džús. Naliala som iba Dominike. Aby sa odreagovala. Aspoň si dá aj za mňa."Vysvetlila mu to a on si iba vydýchol a prisadol ku nám.
"Aký Tobias?"Zamračila sa Monika. "Veď náš syn..."

"Stopnem vás.. Už stačí. "Povedala som so smiechom a obaja sa na mňa iba začudovane pozreli."Keď sa narodí tak ho pomenujete. Teraz to nemá význam."Dopovedala som a v kuchyni sa objavil Sebastian."Môžeš na slovíčko?"Oprel sa o zárubňu so založenými rukami na prsiach."Nechce sa mi."Odvetila som a poriadne sa napila z vína.Ani som si neuvedomila kedy a už ma viedol von do izby."Viem ,že je to pre teba ťažke. Môžem si za to všetko sám ale mohla by si sa správať trochu dospelejšie?Piť už nebudeš. Hlavne nie potom čo sa udialo minule. Určite si na to nezabudla."Znel dosť podráždene.Založila som ruky a zamračila sa."Na teba som zabudla.."Silno ma chytil za zápästie. Zakňučala som od bolesti."Pusti ma. Tvoje správanie sa mi absolútne nepáči!"Vrčala som a začala so sebou trhať. Moje zápästie nechcel pustiť."Ani mne to tvoje."

"To vážne?! Zatajil si mi svoju dcéru a ja sa ku tebe mám správať ako ku bohovi? Nemám ti rovno vybozkávať topánky?!"Bola som drzá a podráždená. Vybíja si na mne svoje nervy lenže ja nesom jeho fackovacia bábika. To čo sa deje je jeho chyba a pár pekných slov to nenapraví.
"Správaš sa ako decko. Urobil som to pre tvoje dobro."

"Áno? Lepšiu výhovorku si nenašiel?"

"Nebuď drzá!"

"Inak čo?! Ma odtialto vyhodíš?! Prosím! Už ťa mám plné zuby! Robíš zo seba neviniatko a zvaľuješ všetkú vinu na mňa. Ja nemôžem za to čo sa deje! TY si ma do toho zatiahol!"Sršala zo mňa zlosť. Po mojích slovách pustil moje zápästie a sadol si na okraj postele. Vyzeral akoby sa mu zrútil svet. Prsty si zahrabal do vlasov.To je ďalší jeho herecký výkon?
"Mrzí ma to.."Vypadlo z neho a pohľad smeroval na zem.Tak toto som uňho v živote nevidela.Zdvihol hlavu a pozrel sa mi priamo do očí. Leskli sa mu a po tvári mu stiekla slza. Ihneď si ju utrel akoby bolo zakázane niečo také vôbec vidieť.Nikdy som si nemyslela ,že ho uvidím plakať."Môžeš si za to sám..."Šepla som a sadla si vedľa neho. Ak by som ho objala.. Znamenalo by to ,že mu odpúšťam to ale nie je pravda.Toto len tak ľahko nezmizne. Aspoň nie tak jednoducho ako si myslí.