Ohh...

Ďalší deň na Chate

Sofia

Priznám sa ,že som bola úplne namol. Peter zaspal na mojej posteli a ja som vyletela za Filipom.Nevedela som prečo. Chcela som mu niečo povedať. Vtrhla som do jeho izby kde ležal. Hneď ako ma zbadal pribehol ku mne."Sofi. Čo tu robíš?"Obzrel si ma."Ty si pila?"Nadvihol obočie a ja som sa snažila normálne stáť."Tr-ochu"Zakoktala som sa. Bolo mi trochu aj zle a tá vodka zo mňa musela páchnuť.
"Po-Čkaj.."Zastavila som ho predtým než stihol niečo povedať. Vtedy som si poriadne uvedomila ,že bol iba v boxerkách. Strašne ma vzrušoval ten jeho ustaraný roztomilý pohľad."Filip.."Bolo to akoby som jeho meno vzdychla a skusla si do spodnej pery.Moja reakcia ho prekvapila a trochu sa začervenal."Poď vrátime ťa do izby."Chytil ma za ruku. Už len z jeho dotyku a blízkosti som sa cítila mimo. "čkaj..Počkáj.."Snažila som sa ho zastaviť. Oprela som sa chrbtom o dvere a jeho si natlačila na seba. Chytila som ho za jeho líce a vrhla sa na jeho pery .Snažil sa ma odstrčiť ale nedala som sa.Po chvíľke vydýchol a bozky mi začal oplácať. Bolo to strašne vzrušujúce. Veľmi som chcela pokračovanie. Odlepil sa od mojich pier.Začal rýchlejšie dýchať a mne sa nahrnuli slzy. Nevedela som či som bola viac nahnevaná alebo smútná. Chcela som viac. Chcela som jeho.Lenže jeho už mať nemôžem. "Mil-- ujem....ť-ťa"Pokúsila som sa o to slovo a utiekla som z jeho izby.Zaľahla som na posteľ vedľa Peťa a so zaslzenými očami zaspala.

Ráno som ani nechcela vstávať. Nepamätala som si čo sa dialo a radšej to ani nechcem vedieť."Uhm.. Snáď medzi nami nič nebolo."Povedal rozospatý Peter a pozrel sa na mňa."Nemyslím si."Oznámila som. Otvorili sa dvere a v nich stál Filip.Jeho výraz hovoril za všetko. Niečo som včera vyviedla."Nič si nepamätám. Ak som ti nadávala. Tak sorry.. Môžeš teraz odísť? Ďakujem."Prehovorila som skôr než on. Ak sa mi  chce vysmiať za to čo som vystrájala, má smolu
"Peter necháš nás tu?"Spýtal sa ho. Zamračila som sa a Peter už bol von z izby. "Bola si v mojej izbe."Začal rozprávať ale skočila som mu do reči.
"Čo nechápeš na tom,že to vedieť nechcem."Znela som už dosť podráždene.Pomaly som vstala a zavrela sa do kúpelňe.Zamkla som sa a zosunula sa po dverách. Prišlo mi zle a hlava ma bolela."Sofi.."Začal Filip zpoza dverí."Musíme sa porozprávať."Z jeho hlasu som počula ,že ho niečo trápilo. Nedokázal to však vysloviť nahlas. Je mi to ľúto."Jednoducho odíď."Poviem mu naspäť a opriem hlavu o dvere.Cítila som ako sa mi oči začínali plniť slzami. Prečo práve teraz musím mať takúto slabú chvíľku. Som rada ,že si včerajšok nepamätám. Aspoň jedna dobrá vec na dnešku.
"Filip. Poď som hladná."Započula som Kristínu. Len pekne odíďte. Nemám na vás náladu. Napustila som si vaňu a vyzliekla sa. Sadla som si dnu a úplne vypla mozog. Nechcem teraz nič ani nikoho.

Dominika

Sebastian ležal vedľa mňa bez trička. Nezobudilo ho ani to ako mi omylom padol mobi na zem. Bola som cela roztrasená a zničená. Hanbím sa za seba. Nemala som sa takto zničiť. Som idiot čo už narobím. Radšej som odišla do kuchyne a spravila si ľahšie raňajky. V kuchyni bola už Monika . Podľa jej výrazu jej bolo rovnako na nič. Zrazu za nami došli vysmiaty Filip a Kristína. Bolo mi trošku divné vidieť ich dvoch. Myslela som si ,že takto uvidím skôr Sofiu s ním. Nakoniec asi naozaj nieje nič také ako to na prvý pohľad vyzerá.Hneď za nimi si k nám prisadol Peter. Ten vyzeral rovnako ako ja a Monika. "Kde je Sofi?"Opýtam sa ho lenže namiesto neho mi odpovie Filip."Neni jej dobre."Povedal to tak rýchlo ,že mi trvalo pobrať to čo povedal."Z čoho?"Pokrčím obočie a on sa poškrabe na zátylku. S Petrom si vymenia pohľady."Idem za ňou."Oznámim po chvíľke keď obaja ostali ticho. Vyšla som pomaličky schody a vošla dnu do jej izby. Ležala na posteli. Vlasy mala obalené do uteráku."Si v poriadku?"Pokúsila som sa o úsmev. Zarazene sa na mňa pozrela. Zamlčala sa ale nakoniec sa rozhodla prehovoriť."Bolo aj lepšie."Vypadlo z nej."Tak priznaj sa. Čo sa včera stalo?"Pokračovala som.

"Úprimne mami. Ani si včerajšok nepamätám."Povedala skôr zahanbene. Takže včera pili aj oni.
"Vy ste sa včera opili..."

"Ak my myslíš Peťa a mňa, tak áno."Hovorila to skôr popod nos ale aj tak som to počula."Dúfam ,že sa to už nebude opakovať."Snažila som sa hovoriť vážne aby aspoň trochu pochopila ,že alkoholom nieje cesta. A nikdy nebola. Z jej výrazu som ale usúdila ,že to plne chápe. Nemala ani svoje komentáre a len mlčky prikývla. Prišla som bližšie k nej a objala ju.Pevne ma objala naspäť.Už dlho sme sa takto neobjímali.
"Sofia Tomsonová!"Ozvalo sa z dverí. Sebastian zase vystrajá."Moje malé dievčatko sa včera opilo?!"Znel veľmi podráždene.

"Tati ani nezačínaj."Precedila pomedzi zuby a odvrátila pohľad na stranu. "Nerob scénky. Sofia sa ponaučila sama."Obránila som ju a on si prisadol k nám."Tak dúfam,že v tom nebudeš pokračovať."

"Neboj sa. Ako ty nebudem."Vymenila si s ním pohľady a on si povzdychol. Sledovať tých dvoch bolo celkom komické.Obaja sa ofučali.
Pretočila som očami a vstala."Ideme na raňajky."Oznámila som.