Ohh...

Sebastian

Opatrne som položil ruku na jej tvár. Snažil som sa jej brániť. Lenže srdcu človek nikdy nerozkáže. Omotala si ma okolo prsta a ja sa bojím ,že už sa jej nikdy nevzdám. Je jedno koľkokrát si to rozdám s inými. Žiadna nebude ako ona. Nechápem prečo si moje srdce vybralo ju. Mala byť len ďalšia v poradí. Áno je to odomňa hnusné ale pretože som vyrastal v inej rodine ako ona. Kvôli mne jej išlo o život. Mohla zomrieť. Všetko to začalo hlúpou hrou na učiteľa a teraz som sa ocitol tu. Keby mi niekto nazačiatku povedal ,že sa to vivinie takto. Vysmial by som ho. Nikdy som sa nechcel zamilovať. Telom som dokázal byť pri iných ale ona mi ukradla srdce a myseľ. Je neuveritelné čo v dnešnej dobe dokáže láska."Milujem ťa."Vypadlo zo mňa.Prekvapene sa na mňa pozrela a vtedy som to nevydržal a pobozkal ju.
Naozaj to bola príliš dlha doba bez nej. Znovu patrila iba mne. Čakal som ,že sa odomňa odtiahne. Prehĺbila náš bozk a ja som si ju pritiahol bližšie k sebe.V tom náš bozk narušilo klopanie na dvere. "Mami, tati. Prišiel Will a Monika."Ozvala sa Sofia zpoza dverí.Odtiahli sme sa od seba a zasmiali sa."Už ideme.."Odpovedal som a hneď otvoril dvere.
"Uvaríme si večeru ?" Povedala rozradostená Sofi a za ňou stál Filip.Prepaľoval ma pohľadom."To by sme mohli."Oznámila Dominika a zatiahla Sofiu do kuchyne. Až teraz som sa poriadne zapozeral na ich dom. Mali to tu pekné zariadené. Zvalil som sa na gauč a zapol si telku.Sofia položila na stôl poháre s vodou."Potom si môžme pozrieť nejaký film ako normálna rodina ,že?"Znela neuveritelne šťastne. Pozerala na mňa ako na hrdinu a v jej očiach sa odrážali hviezdičky.Lenže budem musieť odísť. Skôr či neskôr.Sofií to zlomí srdce  a  z toho hnevu začne opäť vystrájať. Teraz ich ale neopustím hoci moja návšteva za pár dní skončí.

Zobudil som sa na gauči. Dominika v kuchyni pripravovala raňajky. Mal som chuť ísť za ňou a objať ju,pobozkať. Povedať jej aká je krásna ale neodvážil som sa. Iba som na ňu civel."Dobré ráno tati."Ozvala sa Sofií a sadla si za miny bar."Dobré ráno princezná."Odzdravil som a prisadol si k nej. "Prečo ste nespali spolu?"Opýtala sa a obom nám venovala pohľad. Táto otázka ma prekvapula. "Sofi!"Okríkla ju Dominika a začervenala sa. Roztomilé. "Pretože chrápem."Povedal som úplne prvú blbosť čo ma napadlo.Určite si praje aby sme boli spolu. Lenže to nie je až také jednoduché ako si myslí. "Aha..Porozprávaj mi o Victorií."Sofia ma prekvapovala viac a viac. Vážne človek nikdy nevie čo od nej očakávať."Uhm.. Vyzerala podobne ako ty. Mala krásne dlhé blond vlasy. Snažila sa udržať ocovu firmu a vždycky dostala čo chce. Niektorí sa jej dokonca až báli. Vyzeralo to akoby vedela čítať myšlienky. Predpovedať kto čo povie alebo urobí. Nie každý si na ňu trúfol."Vyzerala veľmi zaujato a z jej výrazu som usúdil ,že chce počuť viac."Porozprávam ti o nej inokedy dobre?"Pohladil som ju po vlasoch a Dominika nám priniesla raňajky.

Sofia

Najedli sme sa a ja som sa rýchlo vybrala za Filipom. Potrebujem s ním prebrať domácu úlohu.Po niekoľkých minútach som došla ku ich domu a zaklopala. Otvorila mi teta Monika."Sofia. Ahoj čo ty tu?"Zarazene sa na mňa pozrela. Jej výraz som nechápala."Prišla som za Filipom."Poviem s úsmevom a čakám ,že sa mi uhne z cesty."Oh..Dneska to asi nepôjde priviedol k nám na obed svoju frajerku."Oznámi nervózne . Zťažka prehĺtnem. Čo? Frajerku? Tak to vôbec nechápem. Prečo mi o tom nepovedal? Hovoríme si všetko."Ja..Ja už pôjdem..Napíšem mu."Poviem rýchlo a odídem preč. Aký mal dôvod mi o tom nepovedať?Viem ,že má svoj život ale nechápem čo malo znamenať to všetko okolo. Ach ja hlúpa. Nevyzliekla by som sa pred ním a nedala mu pusu! Bože ja som sprostá!
Tlak na mojej hrudi sa zväčšoval a ja som viac lapala po dychu. Netuším prečo ma to až takto zaskočilo.Do očí sa mi nahrnuli slzy. Ledva som došla domov a rýchlo sa schovala vo svojej izbe. Nechcem aby ma otec videl v tomto stave. Aj keď sama netuším prečo ma to až takto dostalo.