Ohh...

....

Sadla som si za stôl. Peter s Kristínou pozerali telku. Teda skôr prepínali kanály, ako zmyslov zbavení. Filip si ma premeral pohľadom a podal mi tabletku s pohárom vody. "Mali sme dnes večer ísť stanovať ale keď sa necítiš dobre.." Začala rozprávať moja mama a oprela sa o kuchynskú linku. Vtedy zazvonil mobil a ja som sa obzrela po miestnosti. Pohľadom som skončila v obývačke. Kristína znela dosť zmätene počas telefonovania.Hneď ako to vypla utekala do izby. Filip ju ustrachane následoval. Mykla som ramenami. "Kľudne chodte. S Peťom to tu nejak zvládneme." Odpovedala som jej na minulú vetu. Zrazu po schodoch vyletela aj s kufrom Kika."Kika spomaľ!" Zakričal na ňu Filip a hneď ju chytil za ruku. "Prepáč mi to. Musím odísť.." Povedala a vtísla mu letmu pusu na líce. Pretočila som očami a moja mama sa nado mnou zasmiala. Prebodla som ju pohľadom. "Čo sa deje, hrdličky?" Prehovoril na nich môj otec. "Prepáčte. Doma máme problémy a musím sa vrátiť." Znela prosebne a zúfalo.Vstala som zo stoličky a sadla si na gauč ku Peťovi. "Tak ťa odveziem. Dominika pôjdeš so mnou?" Otočila som sa na mamu, ktorá sa nevedela rozhodnúť. Kývla som na ňu nenápadne hlavou. "Aspoň zájdeme ešte niečo kúpiť do obchodu." Usmeje sa a podíde ku mne. "Hlavne nevystrájaj." Pobozká ma do vlasov. Úsmev jej opätujem. "Neboj sa. Dnes to nehrozí." Otočím sa naspäť ku telke.
Pozerala som úplne náhodny film. Pomaly sa mi začali zatvárať oči. Nevnímala som nikoho ani nič. Upadla som do spánku a nechala sa unášať snom.
Pootvorila som oči. Pretočila som hlavu ku stropu a všimla si Filipovu bradu. Pomaly začínal zarastať. Nevyšiel zo mňa ani hlások. Znudene sledoval program v televizií. Pomaličky som sa zdvihla a vtedy sa naše oči stretli. Cítilaa som sa rozospato ale pokojne. Pretrela som si oči a stále ho pozorovala. Skusla som si dolnú peru a moje srdce začalo zbesilo búchať. Bola som nervózna a tlak na hrudi zosilnel.Naozaj som sa doňho zamilovala? Ani po tej krátkej chvíli nikto z nás nič nepovedal. Pozerali sme sa do očí toho druhého. Naklonila som sa bližšie k nemu a jemne ho pobozkala na líce. "Prepáč..." Zašepkám a pozriem nadol. Snažím sa nabrať odvahu. Dokážem mu to povedať? Stále nechápal o čo som sa snažila. Nedočkavo  sledoval čo mu poviem. "Za čo?" Nechápal. Opäť som k nemu zdvihla svoju tvár. "Zamilovala som sa do teba." Do očí sa mi nahrnuli slzy. On pootvoril ústa a neveriaci ma prepaľoval pohľadom. Zvierala som deku pod sebou. Tou ktorou ma prikryl počas toho ako som spala. "Ja..." Pokúsil sa niečo povedať ale v tom medzi nás skočil Peter.
"Čo podnikneme? Pitie asi nebude dobrý nápad.." Zamyslel sa a ja som si rýchle zakryla tvár.Červenala som sa. Cítila som sa trápne.. "Netuším..Niesu tu nejaké stolné hry?" Ozval sa Filip.
Mykla som ramenami.

Po pár hodinách sme dohrali karty. Chalani sa cítila veľmi podráždene keďže som vyhrala všetky kolá.
"Bože vy ste slabí." Vysmiala som ich a oprela sa o operadlo gauča. Naši rodičia už dávno vyrazili pod stan a nám neostávalo nič iné len sa nejako zabaviť. Piť sa nám nechcelo a hrať s nimi stolné hry bola nuda. "A tanec? Alebo karaoke? Tam sa aspoň strápnime všetci." Navrhla som a chalani si odfúkli od znechutenia. "Padavky.." Nafukla som trochu tvár. S nimi nieje vôbec žiadna sranda. "A čo tak si rozprávať strašidelné príbehy?" Opýtal sa Filip a podoprel si hlavu rukou. "Jasné. Niečo lepšie tam nemáš?" nadvihla som obočie a on ma prepaľoval pohľadom.
"Ty si tak blbá." Prešiel si dlaňou po čele a s Peťom sa zasmiali.
"Aj ty si." Vrátila som mu poznámku a spoločne sme sa zasmiali.

V tom zaznel výbuch. Z kuchyne začal vychádzať oheň. Všetci sme skončili na zemi. V ušiach mi nehorázne pískalo. Nevedela som sa poriadne pozrieť pred seba. Všetko to bolo rozmazané a nepočula som ani vlastne hlasy v hlave, ktoré sa ma snažili zachrániť.Chalani ležali vedľa mňa, lenže bola som jediná hore. Pokúsila som sa pozbierať zo zeme a nájsť svoj mobil. Zostal ležať na stole. Rýchle som ho chytila a snažila sa nájsť mamine číslo. Bolo to náročne. Všetky písmenka sa mi spájali do jedného. Našťastie sa mi to podarilo. Netrvalo dlho a ona to zdvihla. "Ma-Mami."Spustili sa mi slzy ale držala som ich v sebe." Rýchlo sa vráť-"Nestihla som to dopovedať pretože mi niekto vytrhol mobil z rúk.
Chcela som sa pozrieť kto to bol. Bohužial mi vletela silná rana do hlavy a ja som bezmocne upadla na zem....