Ohh...

Nič nieje také ako sa na prvý pohľad zdá

"ahhh."Vydýchol som a zvalil sa vedľa nej na posteľ."Bolo to skvelé.."Čiernovláska vedľa mňa iba prikývla a zapálila si cigaretu."Zajtra ťa čaká ťažký deň.."Začala. Povzdychol som si a radšej ju umlčil bozkom."Len pôjdem ukľudniť tú malú dračicu.William sa ide zblázniť."
Chápavo prikývla a premerala si ma pohľadom."Prečo až teraz? Volal ti ohľadom toho dievčatka už milionkrát. Mňa neoklameš."Pohladil som ju po tvári a venoval jej ďalší bozk."Ideš tam kvôli Dominike. Nikdy na ňu totiž nezabudneš."Zahľadela sa mi hlboko do očí. Svojim zasmiatim som sa pokúsil zakryť svôj nervózny vyraz.Prekukla ma."Idem tam za svojou dcérou.. "

"Len aby si neskončil v posteli s jej mamou.."Podripla do mňa. Radšej som ju začal ďalej bozkávať a zmenil to na niečo omnoho viac vzrušujúcejšie.

Čakal som kým Sofia víde zo školy.Vedel som veľmi dobre ako vyzerá pretože William mi neustále posielal jej fotky a videa. Neodpustil si ani tie na ktorých bola vysmiata Dominika či Jacob. Toho by som najradšej zabil ale nemôžem. Potom by Dominika zabila mňa.Lenže vtedy sa tu objavila aj ona. Dokelu. Z diaľky si ma nemohla ani všimnúť. Prišla ku Sofií. Obe vyzerali tak šťastne a vysmiato.Dominika opeknela a vyspela. Keby sa moje srdce pred ňou neuzavrelo tak by som sa na ňu ihneď vrhol. To ale už nikdy nepôjde. Nech už ju milujem akokoľvek. Skončilo to a každý z nás ma svôj život. Pomalým krokom som k nim obom došiel. Ich pohľad ma však zarazil. Niesu nahnevané? "Oci.."Hodila sa mi Sofia okolo krku a Dominika zo mňa nespúšťala svoje zasĺzene oči."Princezná.."Šepol som a pevne ju objal.Všimol som si aj jej zranenia na prstoch. Boli už vyliečené. Myslel som si ,že Will trochu preháňa ale asi je Sofia naozaj po mne.Musím však priznať ,že má úsmev po Victorií. Tiež sa takto radovala vždy keď ma videla."Ty si teda vyrástla."Utrel som jej slzy. Nedokázal som sa na Dominiku poriadne pozrieť. Vyzerala tak šťastne keď ma videla. Priznávam aj ja som neuveritelne šťastný ,že ich opäť vidím."a ty zostarol."Vrátila mi poznámku. Tak toto som úprimne nečakal."Drzá po mame."
"Myslíš Victoriu?"Opýtala sa Sofia s nadšením v hlase."Po oboch.."Zasmial som sa a opäť ju objal. Dominika bez slova stála a na tvári mala úsmev.Úpla sukňa jej krásne formovala postavu.Aká bola krásna. Chytil som ju za ruku a stiahol k nám do objatia."Chýbali ste mi.."Zašepkal som a pevne držal Dominiku okolo pása. Jej krásna vôňa mi udrela do nosa. Nemohol som sa odtrhnúť.Bola to veľmi dlha doba. Myslel som ,že všetky tie pocity ma prešli. Ale ako sa jej opäť dotýkam a cítim ,že je primne. Nedokážem si pomôcť.Ovláda ma to.Ovláda ma ona."Poďme domov."Povedala a venovala mi jeden z najkrajších úsmevov.

Došli sme ku krásnemu domu kde pred vchodom stál tmavovlasý chalan. To bude Willov syn. Zarazene sa na mňa pozrel ale napokon mi venoval ruku na pozdrav."Filip Tomson."Povedal a navzájom sme si stlačili ruku."Sebastian Tomson."Odvetil som a objal Sofiu a Dominiku okolo ramien."Nemal by si byť s rodičmi?"Opýtal som sa a on založil ruky na hrudi."Ak by si tu bol. Vedel by si ,že toto je môj druhý domov."Z jeho hlasu som počul ako je podráždený. Nepáčilo sa mu ako som sa tu objavil. Je mi to jasné. "Teraz som ale tu."Odpovedal som a Sofia ihneď Filipa stiahla dnu. Radšej som ich následoval.Ocitli sme sa v obývačke.Bolo to tu naozaj pekne nadizajnované."Tati. Nikam nechoď. Ja a Filip pôjdeme urobiť pár úloh takže hneď sme tu."Povedala Sofia a naposledy ma objala. Takže ma tu necháva s Dominikou."Ako si sa mal?"Zvedavo  sa spýtala a posadila sa na gauč. Radšej som si tiež sadol tak tento výsluch bude na dlho.

"Ah.. ešte.. poď prosím"Prirazil som ešte viac a zaklonil hlavu.

Spomenul som si na jednú z nocí ktoré som zažil.Uhm..Slabo som sa usmial."Dobre.. Ako sa darilo tebe?"Vrátil som jej otázku a čakal kým začne spomínať Jacoba. Kde vlastne je? "Kde je tvôj priateľ?"Spýtal som sa. Zarazene sa na mňa pozrela. Nechápal som to."Jacoba myslím."

"On nieje môj priateľ.."Vysvetlila a schovala si pár pramienkov vlasov za ucho."Veď ste spolu chodili."Pokračoval som ale Dominika mi to ihneď vyvrátila."Sme iba kamaráti.Nič viac."Pokúsila sa o úsmev. Prišlo mi zvláštne. Takže celú tu dobu bola vážne sama? Neverím."Tak niekoho iného si určite mala."

"Prestaň."Zamračila sa. Došlo jej kam tým celým mierim."Neprirovnávaj ma ku sebe."Dopovedala. Snaží sa ma vytočiť? Naozaj? Snáď už zabudla aký dokážem byť nahnevaný?"Neprovokuj." Upozornil som ju. Preložila nohy a zdvihla hlavu."Lebo čo? Si myslíš ,že sa ťa stále bojím?"Uchechtla sa. "Takže budeš pokračovať?"Povedal som už dosť podráždeným tónom. Hneď za nami sa nachádzali polootvorené dvere od jej izby. "Veď nič nerobím.Ty si spal s každou jednou na ktorú si natrafil."Oznámila kľudným hlasom čož ma vytočilo ešte viac."Zmenil som sa."

"To aj ja."Odvetila a vtedy mi došli nervy. Schytil som ju za ruku a zatiahol do izby."Aký máš so mnou problém?"Rozprával som už dosť nahnevane. Všimla si to a usmiala sa. Nechápem ako ma dokáže takto vyprovokovať."To skôr ty máš problém."Uškrnula sa a na malý moment mi pozrela na rozkrok.Priznávam. Stále k nej niečo cítim. Nikdy som neprestal a nikdy neprestanem. K tomuto však vôbec nemalo dôjsť. O čo jej ide? "A vieš kto mi ten problém vyrieši?"Prišiel som k nej bližšie ale ona ustúpila. "Ja to určite nebudem."Obišla ma a chcela odísť lenže som jej v tom zabránila a pritlačil ju na dvere.