Ohh...

dvakrát nehovor...

Zamračila som sa na lúč slnka ktorý mi svietil priamo do tváre. "Slečna."Ozval sa ku mne Michael. Pootvorila som oči a nasilu sa posadila."Raňajky su hotové."Usmial sa.Pretrela som si oči a natiahla sa. Nechcem myslieť na to čo sa minule stalo.Bola to chyba ktora sa už nikdy nesmie opakovať.
Zbehla som do kúpelne.Samozrejme jeho kúpelne pretože moja bola ďaleko. A ja som bohužial lenivá.
Opláchla som si tvár vodou . Vedľa umyvadla bola nejaká voňavka. Mykla som ramenami a parkrát si ju na seba striekla. Paráda teraz voniam božsky.
Vyšla som z kúpelne a pomaličkým krokom došla do kuchyne.
Raňajky ju rozvoniavali po celej kuchyni. Úplne mi vyhladlo. Sadla som si za stôl a začala papať miešane vajička s chlebíkom. Bolo to veľmi vynikajúce. Musím priznať ,že lepšie raňajky som v živote nemala.
"Sebastiaan"Ozval sa z obývačky ten najpisklavejší hlas aký som kedy počula.Pokrčila som obočie a napila sa z džúsu.
"Sebaa--"Zarazila sa a poriadne si ma obhliadla od vrchu po spodok."A táto štetka je kto?"Začala štekať ako malá čivava. "Čo prosím?!"Až mi skoro zabehlo z toho slova čo na mňa táto premaľovaná sliepka použila. Vlasy mala blonďavé ako seno. Jej pery boli väčšie než jej samotné oči. O očných tieňoch ani nehovorím."Pani Tomsonová.. Sebastian je momentálne v práci."Odpovedal Michael a zobral prázdny tanier ktorý po mne ostal.
"Slečna , Mikael... " Zdôraznila a položila si svoju krikľavú kabelku od Gucciho na stôl.Vážne povedala Mikael?Bože ďalšia vygumovaná blondínka.
"Dominika je budúca manželka pána Sebastiana"Oznámil Michael a mne vtedy naozaj zabehlo. Začala som kašľať a ta 'slečna' sa na mňa pozrela ako na idiota. "Pche. Tak ju v rodine mať nechcem!"Založila ruky až jej bolo vidno tie jej umelé prsia. Mala by dávať pozor. Make up sa z pŕs vie rychlo zotrieť. Pochybujem ,že ich ma až táketo...Veľké.
"To rozhodnutie je na pánovi Sebastianovi . Nie na Vás."Doumýval riad."Potrebujete od neho niečo?"Povedal s umelým úsmevom na perách. Nedokázala by som byť sluha. Je mi ho celkom aj ľúto.Hoci je pravda ,že si zarobí viac než ktokoľvek iný. No najviac ma desila myšlienka manželstva. Ako vážne? Snáď toto naozaj nechce po tom všetkom čo mi spôsobil. Včera ma aj... Znásilnil aj keď je to moja vina čiastočne. Mal prestať ale aj ja som mala viac bojovať a nie sa mu poddať.
"To je osobná vec. Mikael priprav mi vaňu a ty. "Pozrela sa na mňa povýšeneckým výrazom."Nedotýkaj sa mojích veci !!"Opäť zaštekala , otočila sa na päťa a odišla si sadnúť do obývačky. Michael sa uškrnul a podišiel ku mne."Posledné dvere na konci chodby."Pohladil ma po vlasoch. Nechápala som no následovala som jeho pokyny. Cez obývačku som došla na chodbu a namierila si to rovno ku posledným dverám.Pomaličky som ich otvorila a mne padla sánka. Boli tu plátna, stojany , farby ,miliarda štetcov a ceruziek. Wau.. Som v ráji.Ihneď som sa pustila do kreslenia a nechala som svoju fantáziu aby sa rozplynula na plátne. Štetcom som nežne prechádzala po každom kúsku plátna a vytvárala obrazec. Do každého jedného ťahu som dala kúsok svojej duše. Ktorá nakoniec ostala na papieri ako farba. Spoločne to pôsobilo veľmi úžasne. Aspoň niečo ma na tomto mieste dokázalo potešiť.
Po pár hodinách bolo moje majstrovské dielo hotové. Kebyže tu mám mobil ihneď by som si ho sfotila. Bohužial si ho môžem sfotiť jedine do pamäte.Položila som farby na stôl a odišla z miestnosti.V obývačke bola rozvalená slečna Tomsonová. Samozrejme iba v župane. Panebože. Oni su so Sebastianom rodina keď ma tam nechce? To sa nemusí obávať ja v nej nechcem byť už vôbec.
Zablúdila som do kuchyne. Mala som chuť na niečo malé avšak môj pohľad padol na poličky plné alkoholu. Pri tých všetkých mojích problémoch by mi to ani neuškodilo. Začala som si prezerať postupne každý jeden z nich.Čo keby si spravím koktejl?
Vybrala som metaxu ,kapitána , becherovku a samozrejme som tam nemohla nechať pána kapítana morgana. Všetko som si to položila na stôl a začala mixovať. Tadá drink mladosti.Kopla som to do seba ako nič. Trochu som si odkašľala . Bože tak to ma úplne rozpálilo."Taká malá a už pije..."Podpichla do mňa slečna Tomsonová.
"Staraj sa o seba."Vrátila som jej poznámku."Keby si na mojom mieste tak robíš to isté."Nadvihla dohora hlavu. Snažila sa pôsobiť nadradene. Bohužial má smolu v dnešnej dobe sme si všetci rovnocenní."Môjmu bratrancovi by sa toto vôbec nepáčilo."Odkašľala si a napila sa z fľašky. Fuj tak toto piť už nebudem. Nejaku ebolu chytiť naozaj nepotrebujem."Názor tvôjho bratranca mám v riti."Venovala som jej falošný usmev a ďalej pila už len z to čo mi prišlo pod ruku.
V žalúdku som mala obrovský mišung. Zachvíľu to zo mňa pôjde von ale ktorým spôsobom to už netuším."Ty to do seba nejako leješ..."Povedala na moju osobnosť ďalšiu poznámku. Pozrela som sa na ňu iba neprijemným pohľadom a ďalej pokračovala.

"Ako myslíš. Sebastian ťa z tade za toto správanie vyhodí."Mykla ramenami. Hm úžasné nazačiatku ma drží a nikam nepustí a teraz ma vyhodí. Berem . Aspoň by som konečne videla rodinu."Mne.. je jedno..."Povedala som. Prestávala som si cítiť pery. U mňa bol toto znak toho ,že už začínam byť riadne opitá.Tak toto nedopadne dobre. Trebalo mi už na záchod. Postavila som sa a vtedy sa mi zatočila hlava. Zatáckala som sa ."Pohode"Snažila som sa normálne chodiť keď v tom ma podoprel Michael. "Vidím ,že ste našla alkohol."

"Nie nie Michaliik."Potľapkala som ho po líci."To alkohol si našiel mňaa"Usmiala som sa a prevážila sa viac menej na jeho stranu.Fuu tak to bude ešte dosť zaujimavý večer.

Chcela by som takto ku koncu časti povedať ,že Vám všetkým veľmi ďakujem! Pokúsim sa svoju tvorbu ešte viac zlepšiť a zdokonaliť. Príbeh samozrejme nekončí, nemusíte sa vôbec obávať! Práve naopak to teraz naberá ten správny smer! Ešte raz ďakujem za každú hviezdičku či komentár ktorý mi neuveritelne zlepšuje náladu a podporuje ma v tom aby som tento príbeh písala ďalej!
Info - diel ma 1004 slov. :)