Ohh...

Ohh nie ...

Michael mi pomohol sa dostať aspoň do obývačky. Tam už stál podráždený Sebastian. Ruky mal založené na hrudi a jedno obočie slabo nadvihnuté. Tesne vedľa mňa sa obtrela Tomsonová a Sebastiana objala."Elizabeth čo tu robíš?"Začal. Jeho hlas znel dosť podráždene.
Michael ma stále podopieral hoci som to už ani nepotrebovala. Chcela som urobiť krok . Svoje rozhodnutie som ale ihneď oľutovala. Ups.. Michael... Chytaj maa. Nakloním sa opäť viac k nemu."Prišla som pozrieť svôjho najobľúbenejšieho bratrancaaa"Zamračila som sa nad tým ako to povedala."To.. musíš ako.. tak škriekať? Zneš ako taka heliovitá sliepka...."Dopovedala som svoju veľmi múdru vetu. Obaja na mňa upreli svôj pohľad. Prepaľovali ma skrz na skrz. Asi nejako nepobrali moje slová. Čo už. Nie každý je taky inteligentný aby pochopil tak múdru osobu ako som ja. Bože to vyznelo nadmieru egoisticky.
"Čo si to dovoľuješ!"Napriahla sa proti mne. Privrela som silno viečka.
A čakala tú facku ktorá mi mala pristáť na líce. Nič sa neudialo. Žiadna bolesť a tak som otvorila pomaly oči. Sebastian jej silno zvieral zápästie a z jeho očí sršala zlosť."Ani sa jej nedotkneš"Sánku mal pevne napnutú.
Elizabeth iba prikývla a slabo cúvla dozadu.
Nastala veľmi napätá atmosféra v miestnosti. Sebastian dobre ,že nevybuchol od hnevu. Mne začínalo byť neuveritelne zle. O nie. Ide to von! Ide to von!! Tým horším spôsobom!
Vytrhla som sa Michaelovi a táckavo dobehla k dverám od kúpelne. Skoro som tie dvere vyrvala. Prikľakla som ku záchodu a všetko to zo mňa okamžite vyšlo. Sebastian ku mne pribehol a pozbieral mi všetky spadnuté vlasy. Svojou dlaňou ma pomaličky hladil po chrbte." Michael , odnes Elizabeth do izby. O Dominiku sa postarám sám."Povedal a Michael ho verne poslúchol.
Ja som zo seba dostala posledné pozostaky a zosypala sa vedľa záchoda. Sebastian ma hneď podopieral. "Zakazujem ti piť. "Znel veľmi vážne ,div sa svet ,že mi pred nos neupchal varovný prst. Juu ten strop sa točí. Začala som s hlavou trochu točiť aj ja. "Bože .. koľko si toho mala?"Pozrel na mňa. Pokrčila som obočie k sebe. Jemu dáva zmysel sa ma to teraz pýtať?
"Ja neviem už.... Veľa asi"
Sklamane si povzdychol a pomohol mi na nohy."Ideme do postele."Oznámil a v momente ma niesol na rukách. Pripadala som si ako pierko. Sama pre seba som sa usmievala a dívala sa na strop cez jeho pomaly zarastajúcu bradu. Schovával tam také malé strnisko. Prešla som mu po ňom prstom."Au!"Zakňučala som."Tvoja brada ma nemá rada!"Zatvárila som sa smutne. Strelila som mu jednu malú facku po brade."Zlá brada!!" Začala som kopať nohami a v tom ma jeho mohutné ruky pustili. Dopadla som do perín v postely. Pretočila som sa v nich. "Hej. Ja som ešte s tou bradou neskončila!" Prudko som sa posadila. Bohužial moja hlava nezvládla tlak ktorý sa mi nahrnul do mozgu a ja som opäť upadla do perín.
Všetko sa so mnou točí.. "Kolotoč. Kolotoččč... Len sa toččč.. neprestávaj stále ešte nemám... Dosť!"Uškrnula som a hodila do vzduchu vankúš. Samozrejme mi to ten vankúš vrátil svojim dopadom. Sebastian sa na mne iba smial. "Ako ... Čo ti tu smiešne je?"Šmarila som po ňom vankúš ale márne. Letelo to k dverám. Je tu nejaká divná gravitácia. Zobrala som ďalší vankúš a opäť ho hodila. Zase dvere! Hmmm.. Zdrapila som ďalší a hodila ho. Ha! Okno!
"Spať sa ti nechce?"Opýtal sa ma.

"Niee.Ešte skoro."Zamurčím.

Do izby vstúpil Michael."Máte telefonát."Oznámil Sebastianovi a ten len s povzdychom vyšiel za ním.
Ostala som tu sama.
Položila som svoju ťažkú hlavu do vankúša. Točenie hlavy sa zhoršilo. Stačilo ,že som privrela oči a už som mala pred očami celý vesmír.
Nakoniec sa mi podarilo zaspať. Bohužial žiadny sen sa mi nesníval. To čo sa udialo ráno... Bolo asi to najhoršie čo mohlo byť.