Ohh...

Hviezdy

Sedela som na menšom gauči, ktorý sa nachádzal na terase vzadu . Sledovala som hviezdy nado mnou. Viktória už bola dávno v izbe a spala. Zatiaľ čo ja som bola vo svojich myšlienkach a snažila sa na temnej nočnej oblohe nájsť odpovede na moje otázky. Dala som si kolená k sebe a pevne sa objala. Rodičia ma asi zabijú a ak to nespravia oni . Tak sa o to postará Viktor. Vydýchnem z pľúc nahromadený vzduch. Keď zrazu predomňa Adam položí sklenený pohár. "Vitaj vo svete dospelých." Podá mi pohár rovno do  ruky. Prevezmem ho a pričuchnem k oranžovej tekutine. "To je alkohol?" Zdvihnem k nemu pohľad a prekvapene na neho pozerám. "Presne tak. Nehovor mi ,že si ho potajme ešte nikdy nevyskúšala." Zasmial sa nad mojou reakciou a sadol si vedľa mňa. "Samozrejme ,že vyskúšala!" Poviem hneď a pohár zovriem lepšie v rukách. "Len ma zaskočilo ,že si mi ho priniesol. Čo je to?" Pozriem na  neho ako pomaly popíjal zo svojho. "Ochutnaj a zistíš." Na tvári sa mu objaví menší úsmev a lepšie sa oprel operadlo gauča. Neochotne sa pomaličky napijem a zvraštim trochu tvár. "Ako to môžeš piť s tak kľudným výrazom?" Zamračím a trochu zatrasiem hlavou. Ta ostrá chuť mi ešte zostala na jazyku dlhú chvíľku. Teplo zalialo moje telo. "Whiskey  je dobrá. Musíš jej iba prísť na chuť." Rozosmial sa a dopil zvyšok čo mu zostal. "Veľmi vtipné." Drgnem do neho lakťom a jemne sa pousmejem tiež. "Pritom všetkom čím si si prešla sa divým ,že sa neopíjaš každý deň." Podoprel si hlavou rukou a sledoval moju tvár. "Možno časom príde aj na to." Poviem tichšie a zamyslene pozriem pred seba. Stále som na sebe ale cítila jeho pohľad. Nie z mojej tváre naozaj nič nevyčítaš. Keby sa na seba teraz pozriem,  asi by som to nedokázala ani ja. Pomyslím si a pomaly sa znovu napijem. Rýchle to prehltnem a nespokojne sa zamračím. Tomuto sa na chuť prísť nedá! Cítila som ako sa na mne Adam znovu zasmial. "Nie je to vtipné!" Konečne na neho pozriem a zamračím sa. Prepaľovala som ho pohľadom tak ako on mňa. Ani som si nevšimla ,že sa tvárou priblížil bližšie k tej mojej. Znovu prehltnem . " Ale je ." Povie na hneď a odtiahne sa od mojej tváre. Vezme si fľašku spod stola ,ktorý sa nachádzal vedľa pleteného gauča. Naleje si trochu z Whiskey a položí ju naspäť tam kde bola. "Prečo si mi ju dal?" Opýtam sa a rýchle do seba kopnem zvyšok čo mi zostal. Chvíľku mlčal a neodpovedal . Potom sa ale nadýchol "Aby sa ti lepšie rozmýšľalo." Stretnú sa nám znovu pohľady a ja mu podám naspäť prázdny pohár. "Tak nalej viac a možno to pomôže." Prevezme prázdny pohár  a naleje mi. "Ako si prajete princezná." Znovu sa zasmeje a vráti mi ho naspäť. Nafučím trochu tvár. "Nechápem čo ti je vtipné stále." Na tvári ma stále úsmev a k perám si priloží pohár. "Ty." Odpovie tichšie a napije sa. Pretočím očami a pozriem pred seba. "Hlavne sa do mňa nezamiluj." Pokrútim nad ním hlavou. Položil ruku na moje vlasy a trochu mi ich rozstrapatil."Heeej." Zavrčím a začnem si ich upravovať. "Na to si ešte  maličká. Vieš vôbec čo je to láska?" Povie na svoju obranu . Tento týpek ma vytáča stále viac a viac. "Samozrejme ,že áno." Zdvihnem trochu hlavu na znak toho ,že to myslím vážne. "A môžem vedieť s kým?" Spýta sa a stále si podopiera hlavu rukou . Trochu váham. Hovoriť teraz o tom ,že som niekoho mala rada mi príde divné. Možno to bolo alkoholom . Sklonila som pohľad a v rukách sa hrala s pohárom. "Poznáme sa už od mala. Ale to ,že k nemu niečo cítim som si pripustila až pred nedávnom. Keď som sa ale konečne odhodlala tak už bol v objatí s inou." Dorozprávam a čakám na jeho reakciu. Jemne chápavo prikývol . "Prvá láska sa nie vždy podarí. Z toho ale aj tak vyplýva ,že si to ešte poriadne nezažila." Podotkol a dopil pohár. "Tak ako si povedal. Som ešte malička." Uškrniem sa a lepšie sa opriem . " Skôr neskúsená v tomto smere. Nemusíš sa ale báť. Ten pravý si ťa nájde." Položí ruku okolo mojich ramien a privinie si ma k sebe. Prekvapene na neho pozriem ale odvrátim pohľad dopredu. Toto som nečakala. Sťažka prehltnem  a snažím sa potlačiť ten tlak na hrudi, ktorý mi spôsobil. Po chvíľke to už bolo ale lepšie a slabšie sa nadýchnem. "O čo sa snažíš?" Opýtam sa tichšie hoci som sama cítila ako sa mi zachvel hlas. "Len malé objatie na odobranie zlej energie." Odpovie jednoducho a pousmeje sa. Dnešný večer je zaujímavejší než som čakala. Nechcela som si to priznať ale vonial krásne. Určite tu voňavku ukradol Viktórií. Prišla mi na neho až príliš sladká. Takto sme mlčky sedeli a pozorovali hviezdy. V tej chvíli som si priala aby sa ten moment zastavil. Aby som sa nemusela vrátiť do reality ktorá ma za pár hodín čakala. Privrela som viečka a snažila sa túto spomienku si čo najviac vryť do pamäte. Krátil sa mi čas. Vedela som to ale v tej chvíli som nechcela myslieť absolútne na  nič. Moje vlastné myšlienky ma už unavovali. Preto netrvalo dlho a ja som zaspala.